Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Dýchacia sústava

Proces dýchania riadi dychové centrum v predĺženej mieche, ktorého úlohou je prijímať a spracovávať informácie, napr. o hladine kyslíka v krvi.

dychacia_sustava_main Zdroj foto: Shutterstock.com

Dýchacia sústava pozostáva z horných a dolných dýchacích ciest.

Horné dýchacie cesty tvorí:

  • nosová dutina (cavitas nasi) a prínosové dutiny (sinus paranasales)
  • nosohltan (nasopharynx)

Funkciou horných ciest dýchacích je hlavne ohrievanie, zvlhčovanie a odstraňovanie nečistôt z vdychovaného vzduchu. 

Dolné dýchacie cesty tvorí:

  • hrtan (larynx)
  • priedušnica (trachea)
  • priedušky (bronchi)
  • pľúca (pulmones)

Toto delenie je založené na spoločnom pôvode týchto orgánov. Z klinického hľadiska sa naopak do horných ciest dýchacích zaraďuje aj hrtan a krčný úsek priedušnice.

Niektorí autori hrtan považujú za hranicu medzi hornými a dolnými dýchacími cestami. Funkciou hrtanu je aj tvorba hlasu. Na tvorbe hlasu sa zúčastňujú väzy a svaly hlasiviek, ktoré sa odďaľujú a približujú a vplyvom vydychovaného vzduchu sa rozochvejú.  Jeho výška závisí na intenzite prúdu vzduchu. Vznik reči (spoluhlásky a samohlásky) prebieha v ústnej dutine a v hltane.

Dýchanie  je cyklicky sa opakujúci proces nádychu (inspíria) a výdychu (exspíria), ktorým sa do pľúc dostáva kyslík (O2) zo vzduchu a takmer rovnaké množstvo s obsahom oxidu uhličitého (CO2) vychádza z pľúc späť do atmosféry. Objem vdychovaného vzduchu je približne 0,5 l. Človek sa za minútu nadýchne a vydýchne asi 10 až 18-krát. Dýchacím systémom sa teda za 1 minútu ventiluje 5-9 l vzduchu.

Proces dýchania riadi dychové centrum v predĺženej mieche, ktorého úlohou je prijímať a spracovávať informácie, napr. o hladine kyslíka v krvi. Pri určitých fyziologických, avšak skôr chorobných podmienok, môže dôjsť k zvýšeniu (tachypnoe), resp. zníženiu (bradypnoe) frekvencie dýchania alebo k zväčšeniu (hyperpnoe) či zníženiu (hypopnoe) dychového objemu. Napr., pri fyzickej námahe sa zvýši spotreba kyslíka a dychové centrum vydá signál k rýchlejšiemu a hlbšiemu dýchaniu. Subjektívny pocit nedostatku vzduchu sa nazýva dýchavica (dyspnoe).

Na mechanizme dýchania sa zúčastňujú aj dýchacie svaly. Delíme ich na inspiračné (pri nádychu) a exspiračné (pri výdychu). Pľúca sa pri dýchaní pasívne prispôsobujú zmenám objemu hrudníka. Za bežných podmienok je prechod od nádychu k výdychu, a naopak, plynulý.

Nádych je aktívny dej. Hlavným dýchacím svalom podieľajúcim sa pri nádychu je bránica, ktorá má plochu asi 250 cm2. Pri pokojnom nádychu klesá bránica nadol o 1 až 1,5 cm, pričom nasáva približne 60 % dychového objemu. Sťažené dýchanie môže nastať pri vysokom stave bránice, akým je neskoré štádium gravidity, morbídna obezita, nahromadenie tekutiny v brušnej dutine, pri veľkých brušných nádoroch a pod. Ďalšími inspiračnými svalmi sú vonkajšie medzirebrové svaly. Rýchlosť a hĺbku nádychu podmieňuje rýchlosť a sila sťahu inspiračných svalov a napätie opačne pôsobiacich expiračných svalov.

Výdych je za pokojných podmienok naproti nádychu pasívny dej. Hlavné inspiračné svaly, teda bránica a vonkajšie medzirebrové svaly, sa uvoľňujú a vytláčajú o kyslík ochudobnený vzduch von do atmosféry.  Pri úsilnom výdychu, najmä proti uzavretým alebo zužujúcim sa hlasivkám, je výdych aktívny. Hlavnými výdychovými svalmi sú vnútorné medzirebrové svaly.

Dýchanie sa musí regulovať tak, aby bolo efektívne, zodpovedalo požiadavkám organizmu a zároveň šetrilo energiu spotrebovanú pri tomto procese. Väčšina ľudí dýcha nesprávne, plytko, pričom sú zapojené medzirebrové svaly, čo je tzv. hrudné dýchanie. Žijeme sedavým spôsobom života, pri ktorom sa deformuje chrbtica, ktorá zabraňuje správnemu pohybu bránice. Správne hlboké dýchanie, brušné - pomocou bránice, podnecuje prietok krvi a napomáha prestupu plynov v organizme vo väčšom množstve. Bránicové dýchanie je typické najmä pre spánok.

K nesprávnemu dýchaniu patrí aj dýchanie ústami, nie cez nos. Vtedy dochádza k ochabnutiu svalového napätia, čiže aj k oslabeniu bránice. Cez ústa dýchajú väčšinou deti, čo má negatívny vplyv na vývoj ich reči, pretože svaly jazyka a iné artikulačné svaly ochabujú. Jedným z hlavných dôvodov nútiacich deti dýchať ústami sú zväčšené nosohltanové mandle, tzv. adenoidné vegetácie. Vtedy je indikované ich operačné odstránenie.

Nesprávne dýchanie ovplyvňuje aj našu psychiku. Pri nedostatočnej ventilácii sa cítime podráždení, trpíme poruchami spánku a o to viac sme náchylní k chorobám.

Nácvik správneho dýchania je súčasťou mnohých športových aktivít smerujúcich k podaniu vyššieho výkonu,  respektíve ním docielime psychickú pohodu, zlepšenie prekrvenia vnútorných orgánov, a tým vyplavenie toxínov z tela, čo je podstatou napr. jogistických cvičení.

Literatúra:

  • ČIHÁK, R. 2002. Anatomie 2. Druhé, upravené a doplnené vydání. Praha: Grada publishing, spol. s r.o., 2002. ISBN 80-247-0143-X, s. 170-220.
  • JAVORKA K. a kol. 2006. Lekárska fyziológia. Druhé vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2006. ISBN 80-8063-231-6, s. 215-275.