Najčastejšie mýty vo výžive
Zdroj foto: Shutterstock.com
Prinášame preto niekoľko mýtov, o ktorých by ste mali vedieť.
Alkohol
Pitie alkoholu je, nanešťastie, náš tzv. „národný šport“. Alkohol je najčastejšie užívaná legálna návyková psychoaktívna látka. Je potrebné zdôrazniť, že alkohol je karcinogén, poškodzuje ľudskú DNA. Jeho mimoriadna škodlivosť sa prejavuje pri kombinácii s fajčením. Málokedy si uvedomujeme, že z alkoholu sa priberá (1 gram alkoholu obsahuje 29 kcal). Pre ženy je nanajvýš odporúčané vypiť max. 10 g alkoholu denne, pre muža max. 20 g (1 veľké pivo alebo 2 dl vína alebo 0,5 dl tvrdého alkoholu). Najlepšie je alkohol nekonzumovať vôbec.
Víno
Červené víno obsahuje polyfenol resveratrol. Tento antioxidant chráni organizmus pred účinkami voľných radikálov. Resveratrol má protizápalové a protirakovinové účinky. Pôsobí proti kôrnateniu tepien a upchávaniu ciev. Nachádza sa v červenom hroznovom víne, v ostružinách, ale aj v malinách. Najviac ochranných látok sa nachádza v hroznových šupkách, ktoré sa napríklad pri výrobe bieleho vína nepoužívajú. Predpokladá sa, že pravidelný príjem červeného vína s vysokým obsahom antioxidačných látok je príčinou nižšieho výskytu koronárnych ochorení srdca vo Francúzsku. Je však pravdepodobné, že na tomto tzv. francúzskom paradoxe sa podieľa aj iný spôsob stravy, hlavne vysoký príjem ovocia, zeleniny a olivového oleja. Ale tiež, i iný životný štýl.
Z horeuvedeného vyznieva, že piť víno je zdravé. Je však potrebné si uvedomiť, že obyvatelia prímorských štátov, ktorých stravovanie dávame za príklad, pijú víno najmä v priebehu jedla. Tiež v takomto prípade ľudia stolujú v spoločenstve so svojimi kamarátmi a známymi, porozprávajú sa, uvoľnia sa (určitý druh psychohygieny). To je úplne iný štýl konzumácie alkoholu v porovnaní so Slovenskom, kedy našinci pri stretnutí pijú alkohol napr. poobede pri kávičke, bez súvislosti s konzumáciou jedla.
Ak sledujeme pitím vína vyšší príjem antioxidantov do svojho organizmu, vínko pijeme skutočne iba v malom množstve, popri jedle v spoločenstve ostatných spolustolovníkov.
Prečítajte si aj:
Zdroj foto: Shutterstock.com
Čokoláda a kakao
Čokoláda obsahuje antioxidanty, polyfenoly. Áno, ale v dostatočnom, zdraviu prospešnom množstve nie každá. Musí to byť čokoláda horká, s podielom kakaa najmenej 70 %. Je potrebné ale vedieť, že táto čokoláda je počas výroby spracovaná, a tak neobsahuje taký vysoký podiel antioxidantov ako vyrobená na mieste zberu kakaa pôvodnými obyvateľmi. Pokiaľ sledujeme príjem potravinovou technológiu neporušeného prírodného kakaa, siahneme po kakaových bôboch bez tepelnej a chemickej úpravy, prirodzene fermentovaných a sušených na slnku.
Káva
Kofeín obsiahnutý v káve je purínový alkaloid bohato obsiahnutý v mnohých rastlinách ako napr. v kávovníku, čajovníku, cesmíne paraguajskej atď. Kofeín stimuluje psychiku a srdcovú činnosť, pôsobí močopudne, zvyšuje tvorbu kyseliny chlorovodíkovej, rozširuje bronchy.
Áno, káva je plná polyfenolových antioxidantov a z tohto dôvodu prospešná pre ľudský organizmus. Ale je veľmi dôležitý spôsob prípravy. Pre naše zdravie je najideálnejšia káva presso. Pri tejto príprave parný náraz, ktorý prechádza pomletou kávou, strháva na seba pre naše telo prospešné látky. Ak kávu pripravujeme zaliatu a konzumujeme až takmer studenú, sediment je veľmi dlho v kontakte s vodou, do ktorej sa z pomletej kávy uvoľňujú pre náš organizmus nepriaznivé látky. Pitie takejto kávy spôsobuje mimo iného i zvyšovanie hladiny cholesterolu v krvi. Najideálnejšie je kupovať zrnkovú kávu, doma ju očami skontrolovať a pred pomletím v prípade potreby „prebrať“ ako fazuľu. Totiž stáva sa, že nachádzame pri nižšej kvalite balenia tmavé, prepražené zrnká, ktoré môžu spôsobovať rakovinu.
Vplyv konzumácie kávy na kardiovaskulárne riziko sa skúmal vo Framinghamskej štúdii, kde bola káva zaradená medzi potenciálne rizikové faktory. Škodlivosť kávy sa nepotvrdila, naopak, potvrdil sa škodlivý účinok fajčenia (konzumácia kávy sa často kombinuje s fajčením). Kofeín obsiahnutý v káve je síce návykovou látkou, mierne pitie kávy však ani pri dlhodobom užívaní neohrozuje zdravie človeka, dokonca, niektoré vedecké štúdie naznačujú, že priemerná konzumácia kávy (okolo 3 šálok denne) môže byť spojená s redukciou určitých chorobných stavov. Močopudný účinok kávy odporúčame vyvážiť po každej vypitej šálke kávy 1-2 pohármi vody.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Džúsy
Všeobecná mienka je taká, že sú zdravé. Áno, pokiaľ sme v obchode a ponáhľame sa, je to dobrá voľba. Ale tieto nápoje sú obohatené cukrom, nachádzame v nich arómy či farbivá, konzervačné látky. Najkvalitnejší džús, či ovocná alebo zeleninová šťava je tá, ktorú si pripravíme priamo z ovocia či zeleniny a vypijeme čo najskôr po príprave. Takáto šťava je plná vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov, niekedy aj vlákniny.
Minerálky
Minerálna voda obsahuje viac ako 1 gram solí v 1 litri vody alebo viac ako 1 g CO2 alebo 1 mg H2S, alebo obsahuje viac ako 10 mg jódu, 10 mg arzénu, 10 mg železa v 1 l vody, prípadne má teplotu nad 20 °C. Nie je jedno, akú minerálnu vodu dennodenne konzumujeme. Pri nákupe minerálnej vody sú dôležitým ukazovateľom hodnoty horčíka, spôsobuje hnačky, vápnika a železa spôsobuje zápchu, ale i sodíka, spôsobuje vysoký krvný tlak. Z tohto dôvodu vody, ktoré majú obsah sodíka do 20 mg/l, môžeme piť každý deň. Vody, ktoré sú v rozpätí od 20 do 100 mg/l by sme mali piť občas. No a vody, ktoré obsahujú viac ako 100 mg/l sodíka by sme mali konzumovať iba príležitostne, prípadne, piť ich konkrétne za účelom, ktorý majú uvedený na nálepke, t. j. odporúčaná konzumácia pri cukrovke, pri dne, inhaláciách a pod., sú súčasťou prírodnej liečby niektorých dýchacích či žalúdočných ochorení. Minerálna voda má byť iba doplnkom v pitnom režime. Jej denná spotreba u športovcov môže byť najviac 0,5 litra. Najvhodnejšie minerálne vody na každodenné pitie sú s obsahom do 400 mg rôznych minerálov na liter (väčšina minerálok obsahuje 400-1200 mg/l). Pre zdravie sú najvýhodnejšie vody s vysokým obsahom kália a magnézia, ale s nízkym obsahom nátria.
Voda
Smäd najlepšie zahasí voda. Je potrebné prekonať zbytočný strach pred pitím vody z vodovodného kohútika. Na Slovensku máme kvalitnú pitnú vodu. Voda, určená pre hromadné zásobovanie obyvateľstva, je zabezpečovaná profesionálmi a kontrolovaná poverenými úradmi. Denne je potrebné vypiť 2,5 l až 3 l vody denne. Ideálne je vypiť pohár vody nalačno ihneď po prebudení, 0,5 až 1 l vody podľa telesnej hmotnosti. Dopĺňať tekutiny je potrebné v malých dávkach v priebehu celého dňa. Naučiť sa piť teplú vodu, na žalúdok je lahodnejšia. Počas horúčav samozrejme, aj viac.
Voda zabezpečuje v organizme človeka niekoľko funkcií. Zaisťuje látkovú výmenu, pomáha vyplavovať škodlivé látky, napomáha správnej funkcii obličiek a iných orgánov. Jej priemerná spotreba ja asi 35 g na 1 kg hmotnosti. Nášmu organizmu by sme mali dodávať denne kvalitnú, dostatočne tvrdú pitnú vodu. Základ pitného režimu má tvoriť čistá voda. Uprednostňovať sa má nesýtená voda. Oxid uhličitý prekysľuje organizmus, vyvoláva tlak na bránicu, ťažkosti s trávením, tachykardiu a iné. Nedostatok tekutín podporuje vznik zápchy, znamená zvýšenú záťaž pre kardiovaskulárny systém, zvyšuje riziko prehriatia organizmu, môže spôsobiť dehydratáciu.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Čítajte viac:
Dodržiavanie pitného režimu je pre naše telo nevyhnutnou záležitosťou
Použitá literatúra:
- JURKOVIČOVÁ, J. Vieme zdravo žiť? Bratislava: Univerzita Komenského, 2005. 166 s. ISBN 80-223-2132-X.
- KIMÁKOVÁ, T., BARANOVIČOVÁ, I.: Liečivá sila antioxidantov. Bratislava: Príroda, 2014. 151 s. ISBN 9788007022973.
- MINÁRIK, P. Vademecum zdravej výživy. Bratislava: Kontakt, 2010. 202 s.
- Recenzovaný odborný článok - Autor: doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD. - verejné zdravotníctvo – hygiena
