Poruchy imunitného systému

Ľudský organizmus je neustále atakovaný mnohými faktormi, spôsobujúcimi rôzne ochorenia. Medzi pôvodcov patria vírusy, baktérie, parazity, mikroskopické plesne, huby a celý rad chemických toxínov. Na obranu pred týmito pôvodcami chorôb si ľudské telo počas evolúcie vyvinulo obranný – imunitný systém (IS).

Zdroj: Shutterstock.com

Čo sa skrýva za poruchou imunitného systému?

Vývojom nadobudol širokú škálu mechanizmov na rozpoznávanie a odstránenie cudzorodých, nežiadúcich látok. Správne fungujúci IS vie rozlíšiť nebezpečné podnety od neškodných a primerane na ne reagovať. Poruchy jeho funkcií vedú k množstvu ochorení. Označujú sa ako imunitná nedostatočnosť (imunodeficiencia, imunodeficity - ID). Tento pojem znamená nedostatočnosť v počte alebo funkčnosti niektorej zložky IS, ktorá sa klinicky prejaví zvýšenou vnímavosťou na infekcie a výskytom autoimunitných alebo lymfoproliferatívnych ochorení.

Klinická medicína, až do obdobia rozšírenia antibiotickej liečby, prakticky imunodeficientné stavy (IDS) nepoznala. Smrťou končiace infekcie boli bežnou súčasťou klinickej praxe. Až po 2. svetovej vojne (antibiotiká, zlepšenie hygienických podmienok, zavedenie očkovania, rozvoj nových diagnostických metód) sa objavili pacienti so zvýšenou vnímavosťou na infekcie.

Poruchy imunity a hormóny

Keďže na narušenie rovnováhy v IS majú veľký vplyv hormóny (najmä ženské pohlavné hormóny estrogén a progesterón), poruchy imunity sa častejšie vyskytujú u žien ako u mužov.

Prečítajte si tiež:

Ako si vybudovať silnú imunitu pomocou potravín?

Druhy porúch imunitného systému

Vrodené-kongenitálne (primárne)

Vznikajú poruchou vývoja orgánov alebo sú geneticky podmienené a vyskytujú sa u viacerých členov rodiny. Zisťujú sa už u malých detí a niekedy nie sú zlučiteľné so životom. Prvými opísanými primárnymi IDS boli ochorenia s charakteristickým klinickým obrazom - ekzém, krvácavé stavy, hnisavé zápaly uší pri Wiskott-Aldrichovom syndróme (postihuje gén dôležitý pre vyzrievanie krvných buniek, je narušený aj IS – znížená tvorba protilátok), hnisavé infekcie dýchacích ciest, chýbanie globulínovej frakcie proteínov v sére pri agamaglobulinémii (Bruton) u chlapcov a nedostatok lymfocytov u detí s ťažkou kombinovanou imunodeficienciou (SCID).

Postupne sa ukázala veľká rôznorodosť ID. Nie všetci pacienti s agamaglobulinémiou boli chlapci v rannom veku. Podobné prejavy sa zistili aj u dievčat. U mnohých sa ochorenie prejavilo až v dospelosti. Pre túto skupinu pacientov sa používa označenie bežná variabilná imunodeficiencia (CVID). Dnes je identifikovaných viac ako 100 primárnych ID a asi 40 percent pacientov s týmito vrodenými poruchami je diagnostikovaných až po 15. roku života, pričom negatívna rodinná anamnéza takéto ochorenie nevylučuje. Tieto IDS nie sú veľmi časté.

Získané (sekundárne)

Vznikajú v ktoromkoľvek období života, z rôznych príčin (porucha výživy, žiarenie, stres, po určitých liekoch, pri niektorých chronických ochoreniach, v dôsledku častých infekcií, vplyvom látok zo životného a pracovného prostredia). Najznámejším príkladom sekundárneho IDS je infekcia vírusom HIV, ktorý napáda a postupne ničí všetky pomocné T-lymfocyty a vedie k AIDS, končiacemu smrťou. Sekundárne IDS sú časté a ich výskyt sa zvyšuje.

U mnohých ľudí je imunitný systém hypersenzitívny. To znamená, že prehnane reaguje na niektoré, pre iných neškodné, látky. Táto reakcia, ktorá namiesto ochrany organizmu pred ochorením, sa sama stáva príčinou ochorenia, je známa ako alergia (hypersenzitivita). Jej spúšťačom sú tzv. alergény (cudzorodé antigény – látky makromolekulového charakteru), vyvolajúce alergickú reakciu (odpoveď IS, spôsobiacu poškodenie tkaniva alebo orgánov, formou zápalu alebo poruchou funkcie).

Typy alergických reakcií imunitného systému

Atopia, hypersenzitívna reakcia I. typu – je vrodený sklon odpovedať na bežné antigény (alergény) nepretržitou tvorbou špecifických protilátok triedy IgE. Alergény vyvolávajúce tento typ reakcie sa väčšinou nachádzajú vo vzduchu (pele rastlín, spóry húb, odpad z kože, srsti zvierat, hmyzu a potraviny). Alergické prejavy sa môžu vyskytnúť v akejkoľvek časti tela.

Hypersenzitívna reakcia II. typu – je to cytotoxická (bunky rozrušujúca) reakcia. Napríklad po podaní inkompatibilnej transfúzie.

Hypersenzitívna reakcia III. typu – tzv. imunokomplexová reakcia, kde protilátky reagujú s molekulami antigénov, na podnet ktorých vznikli a tvoria s nimi imunitné komplexy. Tie sa ukladajú na bazálne membrány a endotel ciev kdekoľvek v organizme.

Hypersenzitívna reakcia IV. typu – je sprostredkovaná bunkami. Pri prvom kontakte alergénu s imunokompetentnými bunkami vznikne populácia citlivých T-lymfocytov, ktoré po opakovanom kontakte s alergénom s ním reagujú na ktoromkoľvek mieste organizmu. Tieto špecificky senzibilizované efektorové T-lymfocyty sú zodpovedné za niektoré formy alergických ochorení, označovaných ako precitlivelosť oneskoreného typu.

Zdroj: Shutterstock.com

Delenie chorôb s hypersenzitivitou v patogenéze (pôvod a priebeh choroby)

1. Postihujúce organizmus ako celok – anafylaktická reakcia, anafylaktický šok, sérová choroba

2. Podľa vstupnej brány alergénu:

dýchací systém (bronchiálna astma, alergická rinitída, alergická rinokonjunktivitída)
tráviaci trakt (GIT) – je treba rozlíšiť, či GIT je vstupnou bránou alergénu a sám nie je postihnutý alebo či je prejav alergie v ňom.
koža – urtikária (žihľavka), atopická dermatitída, alergická kontaktná dermatitída

Jednou zo základných charakteristík IS je rozpoznávať „cudzie a telu vlastné“. Predpokladá sa, že u niektorých jedincov je táto schopnosť oslabená alebo zlyháva a IS „bojuje sám proti sebe“. Dochádza k autoimunitnému ochoreniu, ktoré je charakterizované tvorbou autoprotilátok alebo autoreaktívnych T lymfocytov, reagujúcich s telu vlastnými antigénmi. Na strane druhej je autoreaktivita znakom aj normálnej imunity.

Medzi choroby, pri ktorých sa uplatňujú autoimunitné mechanizmy, patria:

Reumatické ochorenia – systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída
Endokrinné choroby - chronická tyreoitída (Hashimotova choroba), hypertyreóza (Basedow-Graves choroba), diabetes mellitus 1. typu, Addisonova choroba
Choroby obličiek – glomerulonefritída, tubulointersticiálna nefritída
Choroby pľúc – idiopatická pľúcna fibróza
Choroby kardiovaskulárneho systému – perikarditída, autoimunitná myokarditída, dilatačná kardiomyopatia
Choroby tráviaceho traktu – gingivitída, periodontitída, aftózna stomatitída, orálna kandidóza, gluténová enteropetia, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba
Choroby pečene a žlčníka – hepatitída A, B, C, primárna biliárna cirhóza, primárna sklerotizujúca cholangoitída
Kožné choroby – dermatitis herpetiformis, pemphigus vulgaris, epidermolysis bullosa
Choroby nervového systému – sclerosis multiplex, myasthenia gravis, amyotrofická laterálna skleróza

Nie vo všetkých prípadoch ide o autoimunitu, ale je zrejmé, že do etiopatogenézy (príčiny a mechanizmy vedúce k vzniku choroby) sú imunitné mechanizmy zapojené.

Zdroj: Shutterstock.com

Záver

Základom funkcie IS je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Orgány imunity sú rozmiestnené po celom tele a so všetkými systémami (nervovým, kardiovaskulárnym, pohybovým a tráviacim) zabezpečujú harmonickú činnosť celého organizmu. Veľmi úzke prepojenie je aj medzi psychikou a imunitou. Konfliktné, frustrujúce a stresové situácie môžu vyvolať patologické reakcie alebo rôzne ochorenia. Tieto negatívne faktory spôsobujú preťaženie a vznik rôznych porúch IS. Výsledkom je výskyt opakovaných, či chronických infekcií, ale aj onkologických ochorení.

Literatúra: