Hernia medzistavcovej platničky a koreňový syndróm

Človek s bolesťou chrbta je limitovaný predovšetkým fyzicky. Dlhodobý bolestivý stav však môže viesť k narušeniu psychickej rovnováhy a v konečnom dôsledku k mnohým obmedzeniam v spoločenskom, rodinnom a pracovnom živote. Pokiaľ bojujete s bolesťou chrbta šíriacou sa do dolnej končatiny, môže ísť o tzv. koreňový syndróm, ktorý vyžaduje špecifickú a cielenú liečbu.

Zdroj: zdroj archív EuroPainClinics

Prevalencia bolesti chrbta je 60 až 85 % a celosvetovo sa zvyšuje. Po akútnej infekcii horných ciest dýchacích je druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti ľudí do 45 rokov. Jednou z najčastejších príčin bolestí chrbta je koreňový (radikulárny) syndróm, ktorý môže postihovať všetky úrovne chrbtice. Prejavuje sa najvýraznejšie v lumbosakrálnej, čiže bedrovej oblasti chrbtice, a to až v 90 % prípadov; pri hrudnej a krčnej chrbtici je jeho výskyt významne nižší.

Bedrová chrbtica a koreňový syndróm

Najčastejšou príčinou vzniku koreňového syndrómu je hernia disku, čiže vysunutie medzistavcovej platničky, ktorá spôsobuje kompresiu (stlačenie) či dráždenie nervového koreňa. Pri bedrovej chrbtici sa prejavuje najmä v oblasti medzistavcovej platničky L5/S1, následnou častou postihnutou úrovňou je L4/L5. Z ďalších príčin radikulárneho syndrómu je možné menovať predovšetkým stenózu spinálneho kanála, syndróm zlyhania operačnej liečby FBSS (failed back surgery syndrom), úrazy chrbtice, zápalové ochorenia chrbtice infekčnej povahy, nádory a i. Podobné bolesti (nazývané tiež pseudoradikulárne bolesti) sú často spôsobené spondylotickými zmenami, ako je artróza fazetových (medzistavcových) kĺbov, sakroiliakálneho kĺbu, alebo tvorbou osteofytov.

Koreňový syndróm je charakterizovaný súborom symptómov označovaných ako koreňová, čiže radikulárna bolesť. Pacienti vnímajú najmä tieto typické prejavy:

jednostrannú ostrú, tupú, pulzujúcu či pálivú bolesť
bolesť šíriacu sa do jednej či viac spádových oblastí „dermatómov“ nervových koreňov, predovšetkým na dolnej končatine,
stratu až vymiznutie citlivosti alebo svalovej sily končatiny alebo niektorej jej časti
neschopnosť stúpnuť si na špičku či pätu,
obmedzenie bedrovej chrbtice v pohybe, predovšetkým do záklonu a predklonu,
pocit mravčenia, brnenia,
bolesť zhoršujúca sa pri kašli, kýchaní či defekácii.

Zdroj: zdroj archív EuroPainClinics

Diagnóza koreňového syndrómu sa týka pacientov, ktorí doposiaľ nepodstúpili operačný zákrok, rovnako ako pacientov po už absolvovanej operácii či opakovaných operáciách chrbtice. Môže ísť o dôsledok tzv. syndrómu zlyhania operačnej liečby (FBSS, failed back surgery syndrom), ktorá bola inak vykonaná anatomicky a technicky úspešne. Zdrojom pretrvávajúcej či novovzniknutej bolesti môže byť epidurálna fibróza (zmnoženie väziva) v miechovom kanále, ktorá dráždi nervový koreň alebo spôsobuje zúženie epidurálneho priestoru. Štatisticky sa vyskytuje až u 20 – 30 % pacientov po klasickej operácii chrbtice.

Diagnostika koreňového syndrómu

Rovnako ako pri iných ochoreniach je aj v prípade koreňového syndrómu včasné a cielené začatie liečby základným predpokladom na udržanie optimálneho zdravotného stavu pacienta a zabránenie prechodu do chronického bolestivého stavu. Po odbere anamnézy, klinickom fyzikálnom vyšetrení a zhodnotení pomocných zobrazovacích metód (najčastejšie MRI nálezu) je možné na presné zistenie zdroja bolesti využiť intervenčné metódy zahŕňajúce spektrum diagnosticko-prognostických výkonov, ktoré už samy osebe môžu priniesť liečebný efekt. K nim patria diferenciálno-diagnostické blokády, ako napr. blokáda mediálnych ramienok a ramus dorsalis fazetových kĺbov alebo terapia sakroiliakálneho kĺbu.

Zdroj: zdroj archív EuroPainClinics

Terapeutické riešenie koreňového syndrómu

Terapia liečby bolesti chrbta zahŕňa celý rad metód. Akútne stavy bolesti chrbta sú primárne riešené konzervatívnymi metódami, farmakoterapiou a následne miniinvazívnou intervenčnou terapiou (epidurálne podanie protizápalových kortikosteroidov, rádiofrekvenčná liečba, epiduroskopia) a chirurgická liečba.

Medzi operačnými prístupmi vystupujú v súčasnosti do popredia miniinvazívne a endoskopické výkony, ktoré patria k najpokročilejším v progresívnom odbore intervenčnej liečby bolesti. K týmto výkonom sa radí otvorená mikrodiskektómia a perkutánna endoskopická diskektómia.

Oproti klasickej otvorenej chirurgii prinášajú miniinvazívne a endoskopické výkony celý rad klinických prínosov. Vďaka ich šetrnému charakteru (vytvára sa kožný rez s veľkosťou 8 až 10 mm) dochádza k minimálnemu poškodeniu svalov okolo chrbtice a ďalších mäkkých tkanív. Endoskopická kamera umožňuje operatérovi priamu vizualizáciu patologickej platničky po celý čas operácie. Výkony sa robia iba v ľahkej (analgosedácia) a lokálnej anestézii, iba zriedka sa pristupuje k celkovej anestézii. Veľkou výhodou je, že nie je nutná hospitalizácia. Medzi ďalšie výhody miniinvazívnych a endoskopických výkonov patria, podľa ISMISS (International Society for Minimal Intervention in Spinal Surgery ), menšia tvorba epidurálnej fibrózy, menší výskyt infekcií či nižšie krvné straty. Pre pacienta je výhodou rýchlejšia rekonvalescencia (v priemere 4 – 6 týždňov) a s tým spojený rýchlejší návrat do aktívneho života a do zamestnania.

Miniinvazívnu a endoskopickú liečbu bolesti chrbta poskytujú špecializované pracoviská EuroPainClinics v Bratislave, Bardejove a Košiciach, ktoré zaisťujú ambulantnú starostlivosť aj operačné výkony.

Prečítajte si aj súvisiacu tému:

Liečba bolesti chrbta: endoskopické operácie platničiek