Slovensko má akútny nedostatok pneumológov! CHOCHP, astmu, ani dlhý COVID nebude mať o pár rokov kto liečiť

Aktuálne máme na Slovensku iba 181 ambulantných pneumológov, ktorí z roka na rok ubúdajú, ďalší sú v dôchodkovom veku a budúci lekári o odbor pneumológia a ftizeológia nemajú záujem.

Zdroj: Pexels.com

Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú medzi desiatimi najčastejšími príčinami úmrtí svetovej populácie až štyri ochorenia dýchacej sústavy – chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), karcinóm pľúc, tuberkulóza, zápal pľúc.

Výskyt samotných respiračných ochorení z roka na rok stúpa. Deje sa tak vplyvom klimatickej krízy, vystavenia obyvateľstva inhalácii chemických látok či zvyšujúcemu sa podielu silných fajčiarov.

WHO upozorňuje, že do 2030 bude CHOCHP treťou najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete!

Pneumológovia sú dlhodobo preťažení, nakoľko v ambulanciách majú v starostlivosti pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, astmou a inými závažnými respiračnými ochoreniami, ktoré si vyžadujú pravidelnú návštevu lekára špecialistu a dôslednú kontrolu zdravotného stavu pacienta.

V súčasnosti sa však okrem pacientov s CHOCHP, astmou, tuberkulózou či fibrózou pľúc, hromadia v ambulanciách pneumológov aj pacienti po prekonaní COVID-19.

Nápor na pneumologické ambulancie a oddelenia sa príchodom COVID-u výrazne znásobil. Vplyvom pandémie je manažment veľkej časti pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami ohrozený, keďže lekári sa musia venovať akútnym stavom.

Oddialila sa aj diagnostika viacerých, aj onkologických pľúcnych ochorení. Slovensku však reálne hrozí, že respiračné ochorenia o pár rokov nebude mať kto liečiť.

Ambulantná sféra pneumológov už niekoľko rokov bojuje s výraznými personálnymi nedostatkami nielen nových lekárov, ale aj sestier.

Okrem lekárov pneumológov nám chýbajú aj zdravotné sestry. Tie musia v ambulanciách zvládnuť aj špecializované úkony, spirometriu, edukáciu pacientov, pretože na toto lekárom kapacita nezostáva,“ uvádza doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti a primár oddelenia pneumológie a ftizeológie, NÚTPCHaHCH Vyšné Hágy.

V porovnaní s európskymi krajinami, na Slovensku nefunguje ani skríning karcinómu pľúc, teda ochorenia, ktoré je najčastejšou príčinou smrti u mužov.

Existuje pracovná skupina, ktorá sa tejto problematike venuje na teoretickej úrovni, aby sme však ku skríningu vedeli pristúpiť, potrebujeme veľmi silnú a robustnú ambulantnú sféru a potrebujeme aj lekárov, ktorí budú mať kapacity na riešenie a následnú liečbu tohto ochorenia. Je to však najmä ekonomický problém, úhrady za diagnostické vyšetrenia a ďalšie ambulantné výkony sú vysoko podfinancované,“ hovorí MUDr. Štefan Laššán z Kliniky pneumológie a ftizeológie I. SZU a UNB a vedecký sekretár výboru Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti (SPFS).

Aktuálne máme na Slovensku iba 181 ambulantných pneumológov, ktorí však z roka na rok ubúdajú, ďalší sú v dôchodkovom veku a budúci lekári o odbor pneumológia a ftizeológia nemajú záujem.

Ambulantní lekári z odboru volajú po zlepšení odmeňovania v rámci systému platieb zdravotných poisťovní.

Nechceme nič špeciálne, len to o čo bojujeme už pätnásť rokov, o zrovnoprávnenie platieb v porovnaní s ostatnými odbormi. Platby za niektoré pneumologické vyšetrenia, napríklad bronchoskopiu, nedokážu v súčasnosti pokryť ani náklady na výkon samotného vyšetrenia. Sme na definitívnom konci financovania, čo sa špecializovaných odborov týka,“ vysvetľuje doc. MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, hlavná odborníčka MZ SR pre odbor pneumológia a ftizeológia.

Vplyvom pandémie a nárastu nových pacientov, napríklad s dlhým COVID-om, sa predlžujú aj čakacie doby pacientov na vyšetrenie a kontroly mnohých liečených pacientov s chronickými ochoreniami sa realizujú cez telefón.

Pacienti si v súčasnosti na odborné pneumologické vyšetrenie počkajú dva až štyri mesiace vo väčšine ambulancií na Slovensku. Na ambulantných lekárov je aktuálne vyvíjaný enormný tlak a to nielen z dôvodu personálnych nedostatkov, nízkych platieb, ale aj zo strany samotných pacientov.