Jedno až dve percentá stredoeurópskej populácie trpia psoriázou – chronickým zápalovým ochorením kože. Napriek tomu, že psoriáza sa navonok prejavuje „len“ ako ochorenie kože, a teda nie je problémom srdca alebo nádorom, pocit nezávažnosti je iba zdanlivý.
„To že sa psoriáza zjavila u mňa ma zasiahlo,“ začína svoje rozprávanie Majka Cetkovská. Začala liečbou - klasicky masťami a rôznymi prípravkami – bezúspešne.
Na Slovensku navštívi ročne ambulancie dermatológov vyše 60-tisíc pacientov so psoriázou. Každý z nich do ambulancie prichádza s vierou, že sa príznaky jeho ochorenia podarí zlepšiť. V súčasnom období je na Slovensku v procese registrácie nová biologická liečba.
Ide o zápalový stav celého organizmu s viditeľným postihnutím kože. Pri tejto chorobe je pokožka tela suchá, šupinatá. Objavuje sa hlavne na kolenách, lakťoch, vo vlasoch na hlave.
Katarína je mladá žena, ktorá vo svojich 26 rokoch zažila už dosť ľudskej zloby vďaka svojmu ochoreniu, ale aj veľa radosti a vďačnosti vďaka svojej pracovnej špecializácii. Psoriázou trpí od dvanástich rokov a prešla si, asi ako každý psoriatik, viacerými liečbami a metódami, ktoré boli viac alebo menej úspešné.
Teplotné rekordy a výstrahy pred horúčavami od hydrometeorológov nenechavajú „chladnými“ zdravých či chorých. Ľudia trpiaci špecifickým ochorením imunity, ktoré sa viditeľne prejavuje na koži formou šupín či výsevov, by sa mali mať na pozore.
Psoriáza je jedným z najčastejších kožných ochorení. Postihuje okolo 125 miliónov ľudí vo svete, pričom sa predpokladá, že na Slovensku sa reálne lieči len tretina pacientov (asi 24 000). Pritom sa môže prejaviť u hocikoho z nás, a to v ktoromkoľvek veku, aj pokiaľ ju v našej rodine nikto nemá. Aj preto je nutné venovať chorobe špeciálnu pozornosť.
Psoriáza je geneticky podmienené ochorenie, ktoré môže dostať len ten, kto v sebe nosí zodpovedajúce gény. Iba tie však nestačia k tomu, aby sa psoriáza prejavila. Štartujú ju isté situácie (tzv. spúšťacie faktory), ktoré rozbehnú prejav ochorenia. Najväčšími „spúšťačmi“ sú psychický stres a infekcie.
Skoro celý život prežil medzi vlakmi. Ku koľajniciam však nemá ďaleko ani na dôchodku. Jeho byt leží neďaleko zvolenského rušňového depa, ku ktorému ho stále viažu živé spomienky. Ján pôsobil ako žeriavnik jedného z troch nehodových vlakov na Slovensku.
