Cukor v našom tele
Ako sa správa cukor v našom tele
Jednoduché cukry – monosacharidy a disacharidy (ale i ovocný cukor a med) - nie sú vo vnútri spojené žiadnou väčšou väzbou, ktorú by bolo treba enzymaticky štiepiť, vstrebávajú sa priamo a veľmi rýchlo do krvi. Tým dôjde k okamžitému zvýšeniu ich obsahu v krvi a nastáva stav nazývaný hyperglykémia (nadbytok krvného cukru). Pretože to nie je pre organizmus priaznivé, snaží sa to kompenzovať vyplavením nadbytku hormónu - inzulínu zo slinivky brušnej (pankreasu), ktorý umožňuje prestup glukózy do buniek. Inzulín však príliš rýchlo zníži hladinu cukru v krvi a v dôsledku toho dôjde k jeho prílišnému zníženiu – hypoglykémii, kedy sa objavuje hlad, chuť na sladké, podráždenosť, bolesť hlavy, únava, atď. Prudké výkyvy glykémie v dôsledku konzumácii cukru, sladkých nápojov, sušienok, ovocia však značne namáhajú slinivku brušnú a to predstavuje riziko vzniku cukrovky (Diabetes mellitus II.typu).
Jednoduché cukry telo rýchle vstrebáva, prijme a využitie – to sú prudké nefyziologicky rýchle reakcie podobné „výbuchu“, preto vonkajším prejavom ich spotreby je rozrušenie, nesústredenosť až agresivita (hlavne v spojení rafinovaného cukru – sacharózy s mliečnym cukrom – laktózou, tj. mliekom alebo mliečnym výrobkom), med, javorový sirup, ovocný cukor majú podobný účinok ako rafinovaný cukor, ale v menšej miere.
Dnešná prehnaná konzumácia cukru spôsobuje, že prebytky cukru sú ukladané na rôznych miestach tela, predovšetkým vo forme glykogénu (zásobný živočíšny škrob v pečeni a vo svaloch). Ak množstvo glykogénu prevýši kapacitu pečene, glykogén sa uvoľňuje do krvného obehu v podobe mastných kyselín. Tie sa ukladajú najprv do menej aktívnych miest tela – boky, stehná, stredné partie trupu, neskôr i do aktívnejších orgánov ako sú srdce a obličky, ktoré sa stanú obloženými vrstvou tuku, čím je oslabená ich normálna funkcia.
Rafinovaný cukor má vplyv aj na schopnosť myslenia, a to tým, že ničí črevné baktérie, tvoriace vitamíny skupiny B, naviac cukor tieto vitamíny odčerpáva, pretože ich spotrebúvava pre svoj metabolizmus. Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre tvorbu kyseliny glutámovej, ktorá priamo ovplyvňuje mentálne aktivity prebiehajúce v mozgu. Nedostatok tejto zložky môže sposobiť zhoršenie pamäti a oslabuje jasnosť myslenia.
Konzumáciou cukru je ovplyvnený aj imunitný systém – zistilo sa, že schopnosť bielych krviniek ničiť mikroorganizmy môže byť takmer paralyzovaná po požití cukru. Rafinovaný cukor ako vysoko čistený produkt (zbavený všetkých minerálnych látok, vitamínov, vlákniny, atď.), má za následok ochabnutie psychického i fyzického stavu. Negatívne pôsobí najmä na parasympatikový nervový systém.
Ďalším a hlavným negatívom je silné kyselinotvorné pôsobenie jednoduchých cukrov. Cukor prispieva k prekysleniu organizmu a tým oslabuje našu obranyschopnosť. Konzumácia cukru prispieva k vytvoreniu optimálneho prostredia pre rast baktérií a zápalových komplikácií v celom tele, ochudobňuje telo o minerálne látky a oslabuje imunitný i nervový systém. PH krvi je normálne mierne zásadité (7,36 - 7,44). Prísun silne zásaditého rafinovaného cukru spôsobí reakciu, pri ktorej sa krv stáva kyslejšia (kyslé pH = 0 až 7, neutrálne pH = 7, zásadité pH = 7 až 14). K vyrovnaniu tohto stavu sú využívané minerály, najmä vápnik, ktorý sa v zvýšenej miere uvoľňuje z kostí a zubov (a spôsobuje ich kazivosť a oslabenie kostí). Organizmus sa snaží tento stav neutralizovať pomocou minerálnych látok, kedže jednoduché cukry žiadne minerály neobsahujú, dochádza k vyplavovaniu vápnika a horčíka. Ďalej vzniká nedostatok vitamínu B1, ktorý je potrebný pre metabolizmus sacharidov, ktorý jednoduchý cukor neobsahuje ale spotrebúvava. Ak sa dostane do žalúdka biely rafinovaný cukor, žalúdok je dočasne ochromený, pretože rafinovaný cukor je silná zásada a aby bola dosiahnutá rovnováha, žalúdok vylúči veľké množstvo kyselín, ak sa to opakuje v dlhom časovom úseku, môže dôjsť až k poškodeniu steny žalúdka a vzniku žalúdočných vredov.
