Diagnostika špecifických porúch učenia

Prvý ročník je kľúčovým obdobím pre rozvoj osobnosti dieťaťa i pre formovanie jeho vzťahu ku škole a vzdelaniu ako celku. Pozorovanie musí byť zamerané na celú osobnosť dieťaťa, na jeho vzťahy k spolužiakom a učiteľom, na vzťah k školskej práci. Významný je taktiež spôsob adaptácie na školu.

V predškolskom období sa môžu vyskytnúť niektoré náznaky budúcich problémov, okrem komplikácií s častou chorobnosťou, zlou pohybovou koordináciou, chybami výslovnosti, krátkodobou koncentráciou pozornosti to býva psychomotorický nepokoj, zvýšená únavnosť a emočná labilita. Často horšie nadväzujú vzťahy s vrstovníkmi.

Prvý ročník je kľúčovým obdobím pre rozvoj osobnosti dieťaťa i pre formovanie jeho vzťahu ku škole a vzdelaniu ako celku. Je povinnosťou učiteľa hľadať postupy, akými si žiak môže osvojiť učivo, ako prispieť k dozrievaniu a rozvíjaniu funkcie, ktorá nie je dostatočne vyvinutá. Pozorovanie musí byť zamerané na celú osobnosť dieťaťa, na jeho vzťahy k spolužiakom a učiteľom, na vzťah k školskej práci. Významný je taktiež spôsob adaptácie na školu.

V 1. ročníku najčastejšie signalizujú poruchy učenia tieto prejavy:

Písanie

Úchop písacej pomôcky je nesprávny alebo kŕčovitý. Dieťa drží písaciu pomôcku nízko pri hrote, tlačí na podložku, nie je schopné robiť plynulé ťahy. Ťažko si pamätá a napodobňuje tvary písmen. Písmo je neurovnané, kostrbaté, tvary písmen sú takmer nečitateľné. Písmená nie sú rovnako veľké. Časté prepisovanie textu je neúčinné.

V diktovaných slabikách či slovách píše dieťa iba niektoré písmená, väčšinou tie, ktoré sú zvukovo výrazné, alebo tie, ktoré si pamätá. Dieťa nepíše mäkčene, čiarky, nepočuje všetky písmená správne. (Rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások, slabík dy-di, ty-ti, ny-ni a rozlišovanie sykaviek tvorí náplň učiva až v druhom ročníku. Až potom označujeme tieto chyby ako dysortografické špecifické poruchy).

Čítanie

Výkony žiaka v čítaní sú horšie než výkony v iných schopnostiach a činnostiach, napr. v matematike, všeobecnej informovanosti. Nápadný môže byť záujem o iné činnosti, ktoré sa od čítania výrazne odlišujú. Viazne spojenie hláska – písmeno. Žiak si dlho nepamätá nové písmená, zamieňa si ich. Žiak si domýšľa text alebo ho hovorí spamäti. Ak rodič, resp. pedagóg nesleduje text, ktorý dieťa číta, môže mať dojem, že číta vynikajúco. Pri zmene textu celkom zlyháva. Ťažko skladá písmená do slabík, nápadne pomaly slabikuje. Nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov jednak preto, že sám nečíta, ale aj preto, že neudrží pozornosť pri jednej činnosti, nezvládne vedenie očných pohybov po riadku.

Ku koncu školského roka sa prejavuje tzv. „dvojité čítanie“. Dieťa si potichu hovorí písmená a až potom vysloví slová nahlas. (Taký návyk u väčšiny detí zmizne. U dyslektikov pretrváva do vyšších ročníkov a brzdí plynulé čítanie.) Celkom uniká obsah prečítaného textu. Žiak nevie, čo čítal, nechápe napísané pokyny, ani či sú jednoduché.

Matematika

Dieťa nechápe predmatematické pojmy. Nevie použiť pojmy väčší – menší, dlhší – kratší, viac – menej. Nevie triediť predmety podľa daného znaku (napr. trojuholníky a štvorce), radiť prvky podľa veľkosti. Ťažko sa orientuje v priestore (hore – dole, vpredu – vzadu, prvý – posledný). Nezvláda spojenia: počet prvkov – číslice. Stále počíta predmety po jednom. Nepamätá si číslice, má ťažkosti pri čítaní číslic. Nie je schopné písať číslice podľa diktátu, zabúda ich.

Ďalšie ťažkosti

Nasledujúce ťažkosti sa prejavujú spolu s poruchami učenia, aj keď s nimi zdanlivo nesúvisia. Väčšinou však tvoria jednu z celého reťazca príčin. Dieťa sa ťažko sústredí, často vyrušuje, nedáva pozor, je nesústredené, pri každej činnosti vydrží len krátku dobu. Ide zrejme o jeden z prejavov špecifických porúch učenia.

Sluchové vnímanie je na veľmi nízkej úrovni. Žiak nie je schopný rozložiť slovo na hlásky, z daných hlások slovo zložiť. Môžu sa objavovať aj prípady, kedy žiak nepozná prvú a poslednú hlásku v slove, nerozdelí slovo na slabiky a nepozná, či slová líšiace sa jednou hláskou sú rovnaké, či nie.


Mohlo by vás tiež zaujímať:


V oblasti zrakového vnímania ťažko rozlišuje zhody a rozdiely na obrázkoch, nepresne vníma detaily. Reč môže byť nápadná malou slovnou zásobou, ťažkosťami vo vyjadrovaní a nedostatočne rozvinutým jazykovým citom. Časté sú aj špecifické poruchy reči. Deti ťažko vyslovujú slova typu (šťastie, vzduch, televízor, prázdniny, pstruh, najnebezpečnejší, cvičky, atď, resp. slová so spoluhláskovými skupinami). Izolované hlásky dieťa vysloví.

Ťažkosti pri vnímaní a reprodukcii rytmu sa odrážajú v neschopnosti vytlieskať či vyťukať rytmus, pohybovať sa v danom rytme (pochod, klus, cvičenie), udržiavať rytmus spevu.

Poruchy orientácie v priestore sa prejavujú pri určovaní pozícií prvý, posledný, vpredu, vzadu, hore, dole, nielen v matematike, ale napr. pri telesnej výchove a v ďalších činnostiach.

Poruchy orientácie v pojmoch vpravo – vľavo sú zreteľné pri určovaní pravej a ľavej strany nielen na sebe, ale aj v priestore. Tieto pojmy by mali deti zvládnuť v 1. ročníku. Pokiaľ tomu tak nie je, je treba schopnosti cvičiť. Menšie ťažkosti sa môžu objavovať až do ôsmich rokov.

Ak rodičia spozorujú, že ich potomok má určité ťažkosti (ako sú napr. problémy s kreslením, písaním, ťažko sa sústredí a následne má problémy s učením), mali by zavčas vyhľadať pomoc profesionála – špeciálneho pedagóga.