Týždeň uvedomenia si mozgu - Ako môžeme ovplyvniť náš mozog?

Čo ovplyvňuje vývoj nášho mozgu?

Vývin ľudského mozgu, jeho stavbu, umiestnenie a usporiadanie mozgových buniek riadia gény, ktoré tvoria biologickú bázu individuálnych schopností každého z nás. Preto mnoho schopností a osobnostných čŕt dedíme po našich predkoch rovnako ako dedíme farbu očí alebo stavbu tela.
Okrem génov a vonkajších vplyvov sa na vývine mozgu podieľajú vnútorné biochemické faktory – hormóny, mediátory a neuromodulátory, pod vplyvom ktorých sa mení pozornosť, koncentrácia, nálada a tým aj schopnosť vnímať, učiť sa.
Neurovedy venujú pozornosť aj pohlavným hormónom. Tieto okrem toho, že riadia telesný vývin ľudí mužským a ženským smerom, organizujú výstavbu mozgu chlapcov a dievčat dávno pred narodením, aby boli ich mozgové štruktúry pripravené pod vplyvom meniacich sa hladín hormónov v puberte zabezpečiť pohlavne rozdielne správanie a myslenie.

Dokážeme mozog dostatočne prispôsobiť negatívnym vplyvom?

Nápor na psychický stav človeka sa v súčasnosti stále zvyšuje. Okolité prostredie na nás vytvára tlaky a má určité nároky, ktorým keď sa nedokážeme prispôsobiť, môže dôjsť k narušeniu psychického zdravia. Náš mozog je orgán, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje, ako prežívame jednotlivé životné situácie a ako na ne reagujeme. Schopnosť prispôsobiť sa síce do určitej miery ovplyvňuje okolité prostredie, no každý z nás má geneticky dané hranice adaptability svojej psychiky. Schopnosti prispôsobiť sa môžeme udržovať, zlepšovať či posilňovať - aktivitou, učením, výchovou. Najmä však súborom aktivít - zdravým životným štýlom. Ten tvorí podstatu všeobecnej prevencie chorôb. Ak dôjde k organickému poškodeniu mozgu, nastupuje liečba, ak je možná. Aj psychické poruchy dokážeme upraviť liečbou. Vždy však platí, že najlepšia liečba je prevencia.

Ako si zachovať funkčný mozog do najvyššieho veku?

Celková životná pohoda je závislá od fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie, človek menej podlieha únave. Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby, vrátane žiakov a študentov.

Bunky našich svalov a nervové bunky sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť. Ak z nejakého dôvodu istý čas zostaneme na lôžku, menej sa pohybujeme, potrebujeme čas na fyzickú rehabilitáciu. Primeraná a pravidelná mentálna námaha spôsobuje, že mozgové bunky doslova „kvitnú“, pretože každá aktivita podnecuje tvorbu nových výbežkov a spojení medzi bunkami. Ak sa jej budeme vyhýbať a len pasívne prežívať každodenný život, bunky zoslabnú a nakoniec zahynú.

Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií (pamäti). On totiž buduje „duševnú rezervu“. Tréning pamäti má dôležitý význam preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením. Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si nájdime čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť lúštenie krížoviek, hry ako s, bridž alebo pexeso, vzdelávanie sa v problematike ktorá nás zaujíma, čítanie kníh, komunikovanie - rozhovory s inými ľuďmi. Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi, spôsobom ako si zdvihnúť sebavedomie, užitočnou prevenciou proti prirodzenému zhoršovaniu pamäti, ktoré prichádza vekom a proti demencii - Alzheimerovej chorobe.

Slovenská Alzheimerova spoločnosť
Mlynarovičova 21
851 03 Bratislava
E-mail: spolocnost@alzheimer.sk
Web: www.alzheimer.sk