Určite ste sa už viacerí stretli s dieťaťom, ktoré sa ustavične vrtelo, pobehovalo, rýchle prechádzalo z jednej činnosti do druhej bez toho, aby jednu činnosť dokončilo, reagovalo na podnet bez rozmýšľania, nedokázalo sa sústrediť ani na krátku chvíľku.
S najväčšou pravdepodobnosťou ide o dieťaťa so **syndrómom ADHD**. Tieto štyri začiatočné písmená sú skratky anglického názvu poruchy: **Attention deficit hyperacktivity disorder** – čo v slovenskom preklade znamená **Porucha pozornosti a aktivity**.
Ako sa prejavuje?
Vyznačuje sa tromi základnými symptómami a tie sú: porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Poruchy pozornosti vymedzuje Diagnostický a štatistický manuál vo svojej IV revíziíi takto:
- robí chyby z nepozornosti, z nedbanlivosti / najmä v školských prácach/
- nedokáže udržať pozornosť
- robí dojem, že nepočúva,
- neriadi sa pokynmi a nedokončí úlohu, nie preto že vzdoruje, alebo že úlohe nerozumie
- nevie si zorganizovať prácu
- nemá rád/ rada činnosti, alebo sa im vyhýba, ak vyžadujú dlhšiu koncentráciu pozornosti
- často stráca veci,
- ľahko sa rozptýli
- zabúda denné činnosti
- robí nervózne pohyby rukami, alebo nohami, vrtí sa na stoličke
- nedokáže obsedieť na jednom mieste.
Hyperaktivita a impulzivita sa vymedzuje týmito charakteristikami. Často pobieha niekam v nevhodnej chvíli, má problém sa pokojne zapojiť do hier a odpočinkových aktivít, je stále akoby v pochode, vyhŕkne odpoveď aj bez toho, aby počul/ počula celú otázku, robí mu/ jej ťažkosti čakať kým na neho/ na ňu príde rad, často prerušuje, alebo sa vrhá do aktivít ostatných ľudí.
Poruchu ADHD potvrdzuje aspoň 6 a viac príznakov, ktoré trvajú viac ako 6 mesiacov.
Máloktorá diagnóza prekonala toľlko zmien v názve ako práve táto. Boli to názvy ako ľahká detská encephalopatia, ľahká mozgová dysfunkcia, minimálna mozgová dysfunkcia či hyperkinetický syndróm. Jej výskyt u školských detí sa odhaduje na 2-10%, pričom častejšie sa vyskytuje u chlapcov ako u dievčat a to v pomere 6:2.
Čo je príčinou vzniku tejto poruchy?
Príčinou sú viaceré fakotry **genetické i negenetické**. Genetické faktory vznikajú vytváraním génových mutácií, čo spôsobuje, že deti nie sú schopné vytvárať sebainštruckie, ktoré by zmenili ich správanie. K negenetickým faktorom počítame najmä drobné poškodenia mozgu, ktoré vznikli v období pred pôrodom, počas pôrodu, i krátko po ňom. V poslednom období sa ukazuje, že aj **ekologické príčiny** sú pre vznik tejto poruchy dôležité- únik ťažkých kovov, žiarenie a pod.
Výskumy ukázali, že deti ktoré majú ťažkosti typu ADHD môžeme rozdeliť do 2 skupín. Prvú skupinu tvoria deti, u ktorých sa problémy prejavili v rannej fáze života. Tieto deti majú v anamnéze obykle komplikácie okolo pôrodu. Už napríklad u dojčiat a batoliat si možno všimnúť, že majú problémy v základnom biorytme /striedanie spánku a bdenia/, problémy s prijímaním potravy, sú zvýšene dráždivé – plačlivé Majú nerovnomerný psychomotorický vývin – napríklad začínajú hovoriť neskôr, sú motoricky neobratné, ťarbavé. A samozrejme sú nadmerne živé. Aj obdobie vzdoru býva u týchto detí oveľa búrlivejšie, ich hra máva deštruktívny charakter .
Druhú skupinu tvoria deti, u ktorých sa ťažkosti objavujú neskôr, obvykle až v škole. U týcho detí dominujú najmä poruchy pozornosti, zrakového i sluchového vnímania , poruchy zrakovo-motorickej koordinácie (súhra oka a ruky) v dôsledku čohu majú aj tzv. špecifické výukové ťažkosti : dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu, dysortografiu. Nevedia plánovať svoju činnosť a často sa dostávajú do problémov tak s rovesníkmi, ako aj s autoritami, či už sú to ich rodičia, alebo učitelia , aj keď zväča spôsobujú problémy pre svoje už spomínané symptómy, než pre úmysel byť zlými. Napriek tomu strácajú medzi rovesníkmi popularitu a dostávajú sa do sociálnej izolácie. Ostatné deti ich považujú za provokatérov a vyhýbajú sa im. Aj keď sú živé a majú veľa energie, ale pritom sú neobratné a impulzívne, býva problémom zapojiť ich do športových aktivít.
Prečítajte si tiež: Ako zistíte, či vaše dieťa bude po narodení zdravé?
Výskumy 70- tych rokov minulého storočia dávali nádej, že ADHD je problém vývinový a že dozretím všetkých štruktúr mozgu ku ktorému dochádza okolo 10. roku života dieťaťa sa symptómy stratia a problém vymizne, ale ukázalo sa, že to tak nie je u všetkých detí a že u niektorých jedincov pretrváva až do dospelosti. Aj keď sa motorický nekľud zmierni, niektoré prejavy správania ostávajú aj naďalej. Sú to najmä impulzivita a emocionálna labilita. Rizikom sú aj sekundárne ddôsledky ich správania, ktoré časť jedincov posúvajú do asociálneho správania, najmä pri absencii dobrého rodinného zázemia a do vzniku iných foriem rizikového správania napr. abusu /nadužívania/ návykových látok.
Ako vypýva aj z tohto krátkeho článku aj keď ADHD nie je z neurologického hľadiska veľkým problémom, čo sa týka organických zmien mozgu, pre bežný život detí a ich rodín predstavuje vážny problém, ktorý by mali dostať do rúk odborníci: detskí neurológovia, psychológovia, psychiatri či špeciálni pedagógovia.
- - - - - -
****Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.
