Detský vzdor vs. opozičná vzdorovitá porucha

Asi niet rodičov, ktorí by nepoznali detský vzdor a výchovné problémy, ktoré prináša. Je dôležité, aby vedeli rozoznať "obyčajný" vzdor dieťaťa od poruchy, ktorá sa môže u neho vyskytnúť.
Nahnevaný chlapec
Zdroj foto: Shutterstock.com

Prvý vzdor - kedy a prečo?

Obdobie prvého vzdoru je veľmi významným obdobím vo vývine dieťaťa, pretože predstavuje začiatok rozvoja osobnosti dieťaťa. Typické obdobie sa viaže na vek medzi  20. mesiacom až  4. rokom života dieťaťa a súvisí s tým, že dieťa objaví svoje vlastné „ja“. Dieťa objaví svoju vôľu, objaví, že nie je len akousi bábkou, či predmetom z  okolia, ale že môže prejaviť, čo chce, alebo nechce. To, ako bude toto obdobie prebiehať a aké náročné úlohy vyvstanú jeho rodičom, záleží na viacerých faktoroch. Niektoré súvisia so samotným dieťaťom, s  jeho povahovými vlastnosťami, napríklad s jeho temperamentom (temperamentové vlastnosti dieťaťa sa môžu prejaviť už aj v novorodeneckom období), niektoré súvisia s tým, ako dokážu rodičia budovať hranice a formovať správanie dieťaťa, lebo deti nevyhnutne potrebujú počas svojho dospievania určité hranice.

Spôsoby výchovy dieťaťa

Čo je to opozičná vzdorovitá porucha?

Okrem bežného detského vzdoru , ktorý ako už bolo spomenuté, je dôležitým pre vývin osobnosti dieťaťa a skôr môže signalizovať problém ak sa neobjaví, poznáme aj tzv. opozičnú vzdorovitú poruchu, ktorá  sa tak isto vyznačuje odmietaním, trucovitosťou a nepriateľstvom voči nadriadeným osobám. Pridružené bývajú hádky, poruchy nálad, odmietanie požiadaviek nadriadených (napr.  domáce úlohy,  či pomoc v domácnosti), precitlivelosť na kritiku, dráždivosť, podozrievavosť, pomstychtivosť. Niekedy nadávky  a obsceénne reči. Detský vzdor sa viaže na typické obdobie v batolivom a  rannom predškolskom období, a je „normálnym“ správaním. Opozičná vzdorovitá porucha je narušeným správaním. Za istých okolností sa môže  vyvinúť z detského vzdoru. Túto poruchu možno pozorovať obvykle pred ôsmym rokom dieťaťa a postihuje tak chlapcov, ako aj dievčatá, s miernou prevahou sa vyskytuje viac u chlapcov.

Deti  s opozičnou vzdorovitou poruchou sa  vyznačujú tým, že sú netrpezlivé a často sa rozčuľujú, hádajú sa s dospelými a aktívne odporujú ich príkazom. Často úmyselne robia veci, ktoré rozčuľujú niekoho, za svoje správanie obviňujú iných, sú vzťahovačné, zlostné a mrzuté, niekedy aj zlomyselné a pomstychtivé. Na vytvorení problémového správania sa podieľa interakcia dedičnosti s vonkajším prostredím. Povahové vlastnosti hrajú sprostredkovateľskú úlohu, avšak ich vplyv je slabší, než vplyv rodičov a rodiny. Dá sa povedať, že sa vyskytuje v rodinách, v ktorých aspoň jeden rodič mal nejakú poruchu, napr. správania, nálady, pozornosti, alebo poruchu osobnosti. Významný vplyv majú konflikty rodičov (napr. v predrozvodovm období), či né stresové faktory (nezamestnanosť).

Prečítajte si: Psychické poruchy rodičov zvyšujú riziko autizmu u detí

Výskumné štúdie ukázali, že existuje niekoľko spôsobov správania rodičov, ktoré sa vyskytujú u detí s opozičným vzdorom:

  • dávajú deťom príkazy nervózne a podráždene,
  • dávajú príkazy rýchle za sebou
  • buď sú neustále v strehu a všetko kontrolujú, alebo naopak deti nekontrolujú skoro vôbec (aby sa vyhli konfliktu)
  • prejavujú svoju rezignáciu (vyčerpanosť z náročnej výchovy tým, že sa od dieťaťa dištancujú a príkazy zadávajú bezfarebným a nedôrazným hlasom)
  • príkazy zadávajú otázkou napr. “nemyslíš, žeby si mal už ísť spať?“

Opozičná vzdorovitá  porucha predchádza často vzniku porúch správania, niekedy môže byť zamenená za iné poruchy , napr. za poruchu nálady alebo za poruchu pozornosti, pretože dieťaťa môže odmietať to, čo mu kážeme, len preto, že nevenovalo pozornosť nášmu príkazu.

Či sa u dieťa jedná len o bežný detský vzdor, alebo ide už o poruchové správanie, v oboch prípadoch je dôležité, ako rodič zvládne prístup k svojmu dieťaťu. Ak si  rodič nie je istý či postupuje správne, je vhodné, aby vyhľadal odborníka – detského psychológa alebo psychiatra.

Pozeranie televízie môže mať vplyv na správanie detí

Použitá literatúra:

  • Elliot Julia,Place, Maurice: Dítě v nesnázích, Grada 2002
  • Hort, Vl.,Hrdlička, M.,Kocourková, J.,Malá, E.: Dětská a adolescentní psychiatrie, Portál, 2008
  • Rogge Jan-Uwe: Děti potřebují hranice,Portál 1996
  • Train Alan: Nejčastější poruchy chování  dětí, Portál 2001
MariaIT

Poznám podľa sestrinho syna - chodil do terapie, iný názov je aj porucha opozičného vzdoru, hľadal by som niekoho s ukončeným výcvikom tzv. KBT terapie, v anglicku kde som pôsobila na to majú vypracované krásne metodické postupy - kombinácia hrovej terapie a rpráce s rodičmi. U nás viď stránku kbt.sk.