Zápalové ochorenie čriev sa stáva čoraz väčšou hrozbou
Jedná sa o choroby, ktoré sú definované ako nešpecifické chronické zápalové ochorenia čriev. Radíme k nim ulceróznu kolitídu a Crohnovu chorobu. Chronický zápal postihuje rôzne oblasti tráviaceho traktu s rôznym rozsahom aj hĺbkou – či už ide o zápal na povrchu tráviacej trubice, alebo zápal prechádzajúci celou stenou hrubého čreva. Pri týchto ochoreniach sa striedajú obdobia pokoja s obdobiami, kedy je zápal sprevádzaný silnými črevnými či inými systémovými prejavmi.
Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej trubice od ústnej dutiny až po konečník. U detí bývajú okrem čriev častejšie zapálené aj žalúdok a pažerák. Pri ulceróznej kolitíde zase zápal napáda sliznicu hrubého čreva od konečníka smerom vyššie. Rozsah zápalu býva rôzny, od postihnutia krátkeho úseku v konečníku až po zápal celého hrubého čreva. Práve ten je v detskom veku najčastejší. U 10 až 15 % pacientov sa príznaky obidvoch ochorení prekrývajú.
Prečítajte si: Aby bolo hrubé črevo zdravé
U koho sa najčastejšie vyskytuje?
1. Mladí ľudia a deti
2. Starší ľudia
Spravidla menšie prepuknutie zápalu sa pozoruje u starších ľudí medzi 55. a 65. rokom. Prejavy chronického zápalu v črevách môžu byť lokálne, celkové, ale aj mimočrevné. Typickými príznakmi sú bolesti brucha, riedka stolica, zrýchlené vyprázdňovanie, krv v stolici, zvýšená teplota a úbytok hmotnosti. Môžu sa pridružiť zápaly kĺbov, šliach, poruchy rastu a oneskorenie pohlavného dospievania, prejavy na koži, pečeni, únava a letargia.
Ako predchádzať rakovine hrubého čreva?
Okrem tela trpí aj duša
Chronické zápalové ochorenia sú náročné aj kvôli vplyvu na psychosociálny status pacienta. Ochoreniu sa musí neraz prispôsobovať denný režim, alebo záľuby. Obzvlášť u detských pacientov sú sprievodným znakom choroby zmeny nálad. Beztak ťažké ochorenie a jeho zvládanie môžu byť prirodzene skomplikované v období dospievania, kedy dieťa veľmi citlivo reaguje na akýkoľvek telesný prejav či zmenu. Okrem depresívneho ladenia sa môžu objaviť ťažkosti v sústredení a učení, rýchla unaviteľnosť, letargia, pocity hnevu, alebo hanby.
Ochorenie môže významne ovplyvniť sociálne vzťahy dieťaťa s okolím, ale aj vzťah k sebe samému a sebadôveru. Pacienti s ochoreniami čriev neraz minimalizujú svoje spoločenské kontakty a snažia sa pohybovať len na im známych miestach, kde poznajú terén a predovšetkým toalety. Neraz tak pociťujú samotu a stratu životného optimizmu. Či už ide o detského pacienta, dospievajúceho, alebo dospelého, pre každého je nesmierne dôležitá podpora okolia, ale aj schopnosť zapojiť svoje vlastné vnútorné zdroje. Podiel psychiky je vo zvládaní ochorenia a liečby veľmi dôležitý a môže zásadne ovplyvniť ako priebeh samotnej choroby, tak aj jej liečbu.
Včasná diagnostika a liečba sú nevyhnutnosť
Aj pre rozmanitosť klinických príznakov a rozsiahle následky na zdravotný stav pacienta je presná a najmä včasná diagnostika ochorenia základ. Liečba síce neodstraňuje príčiny vzniku ochorenia, ale je zameraná na potlačenie zápalu a predchádzanie jeho opakovaniu, čím ho vie na dlhší čas uviesť do remisie (kľudového štádia). Ide o udržiavaciu liečbu, pričom základnými liečebnými postupmi je medikamentózna liečba, dietetické opatrenia a chirurgická liečba.
V ostatných rokoch sa nádej vkladá do biologickej liečby, ktorej cieľom je aplikácia látok prirodzenej povahy, ktoré tlmia špecifické miesta zápalovej reakcie. Tá síce nie je možná u všetkých pacientov a má svoje obmedzenia, jednoznačne je však veľkým prínosom a za posledné dve dekády určite najväčším pokrokom na poli liečby, najmä pri ťažkých formách ochorenia.
Výber liečebných procesov závisí od štádia ochorenia, ale aj od jeho priebehu. Včasné odhalenie ochorenia a lokalizácia zápalu umožňujú lepšie nastavenie na liečbu a zároveň pacientovi dáva pocit, že svoj zdravotný stav môže mať pod kontrolou. Odborníci sa zhodujú v tom, že liečba tohto ochorenia si vyžaduje veľmi úzku spoluprácu pacienta s lekárom a najmä jeho vysokú disciplinovanosť v dodržiavaní zvolenej liečby.
