Prečo sa tak bojíme zmien?

Zdroj: Shutterstock.com

Prečo? V Európe sa spôsob života úspešných ľudí praxe pretavil do podoby, keď treba robiť veľký výber. Je nutné vyberať si zo záplavy informácií, ponuky možností, hodnôt, cien, kontaktov, vzťahov. Konzervativizmus a liberalizmus vedú pomyslené spory o tom, čo odstrihnúť alebo ponechať, čo odrezať natrvalo alebo len dočasne.

"Na mŕtvom koňovi sa sedieť neoplatí"

Ak sa má život firmy, podniku alebo rodiny, či človeka (partnerského vzťahu) pozitívne vyvíjať – je nutné občas urobiť poriadny vietor a totálny poriadok alebo zmenu prijať ako samozrejmosť progresu a životnú nutnosť.

Ak nechceme tolerovať nekvalitu (na trhu, v spoločnosti, v rodine, na pracovisku...), je potrebné v záujme zdravia osobného, ľudí, spoločnosti krajiny i sveta bojovať efektívne a účinne proti stereotypu, rigidite, spiatočníckosti. Statiku nahradiť dynamikou, nižší princíp vyšším princípom a stagnáciu rastom a rozvojom.

Kto nechce robiť zmeny a neakceptuje nutnosť inovácií, neprežije alebo nebude patriť k úspešným. Mnohí sa chceme mať lepšie, ale nie sme pre to ochotní nič urobiť a už vôbec nie sme pripravení niečo meniť. Ale "na mŕtvom koňovi sa sedieť neoplatí"– tvrdili už v minulosti múdre hlavy, napríklad Indiáni.

Prečítajte si tiež:

Ľudia dnes majú problém byť šťastní: prečo je tomu tak?

"Keď zistíš, že ideš na mŕtvom koni, zosadni!"

Avšak v profesionálnom živote často presadzujeme inú stratégie, podľa ktorej sa v takejto situácii pokúšame konať:

• Obstaráme si väčší bič.

• Hovoríme: veď ten kôň stále jazdil.

• Založíme pracovnú skupinu pre analýzu koňa.

• Navštívime iné miesta, aby sme sa pozreli, ako sa tam jazdí na mŕtvych koňoch.

• Vypracujeme porovnávacie prehľady rôznych mŕtvych koní.

• Zvýšime štandard kvality jazdy na mŕtvom koni.

• Založíme výcvikový kurz, aby sme sa naučili lepšie jazdiť na mŕtvych koňoch.

• Upravíme kritéria, podľa ktorých sa určuje, či je kôň mŕtvy.

• Zaplatíme externých špecialistov, aby jazdili na mŕtvom koni.

• Zapriahneme k sebe niekoľko mŕtvych koní, aby sa im spoločne lepšie ťahalo.

• Prehlásime, že žiadny kôň nemôže byť natoľko mŕtvy, aby sa na ňom ešte nedalo jazdiť.

• Uvoľníme dodatočné prostriedky na zvýšenie výkonu mŕtveho koňa.

• Vypracujeme štúdiu, aby sme zistili, či pre tento problém existujú lacnejší poradcovia.

• Zakúpime niečo, po čom bude určite mŕtvy kôň bežať rýchlejšie.

• Rozbehneme reklamnú kampaň, že náš kôň ide „lepšie, rýchlejšie a lacnejšie“ mŕtvy.

• Nasadneme na svojho starého slabého osla a zamaskujeme ho mŕtvym koňom.

• Prehlásime, že mŕtvy kôň bol už od samého začiatku naším cieľom.

• Budeme zapierať, že sme niekedy nejakého koňa vôbec mali, sadneme si a budeme čakať, až sa kôň sám postaví.

Zdroj: Shutterstock.com

Jediná istota v mori neistôt

Zmeny sa väčšina ľudí bojí, že im prináša riziko a vyrušuje ich z pohodlia a ohrozuje ich možnosťou zlyhania i nekvality. Život však prináša neustále mnohé výzvy, medzi nimi i občasné šance a príležitosti. Na tieto sa oplatí byť pripravený a čakať na správny okamih, aby ste vedeli, mohli a dokázali včas a bez ujmy zosadnúť z mŕtveho koňa a nasadnúť na živého alebo kráčať sám bez koňa peši vpred.

Zmena je jediná istota v početnej záplave morí plných neistôt. Mnohí však zmenu nechcú. Ale súčasne budú nespokojne reptať s aktuálnym stavom. A robiť to na akomkoľvek úseku – na pracovisku, v škole, doma, v rodine, na ulici, medzi priateľmi, všade.

Radšej tvoriť ako troviť

Pohodlie, ktoré moderný človek získal vďaka vedecko-technickému pokroku ho naučilo príliš konzumovať, spotrebovať a užívať, ale súčasne stále viac hľadať nezdravé cesty ako nepracovať a nerobiť nič, netvoriť, ale len troviť. Veľa ľudí sa rozhoduje dnes častejšie ako v minulosti a rieši osobnú dilému, či plávať s prúdom aj za cenu osobného nesúhlasu s niečím, alebo plávať proti prúdu v duchu občianskej statočnosti, ale napríklad na úkor profesionálneho neúspechu.

Preto aj keď sa nám nechce ísť do zmeny, skôr alebo neskôr tak budeme musieť urobiť, ak chceme napredovať a cestou sebarozvoja zvyšovať kvalitu vlastného života.

Nekvalitu tolerovať nemožno. A vytesňovať sa dá rôzne – napríklad aj vzdelávaním a tréningom.

Prečítajte si aj tento článok:

Ľudia dnes majú problém byť šťastní: prečo je tomu tak?