Hoci srdcovo-cievne ochorenia podceňujeme, zomierame na ne viac ako na rakovinu
Zdroj: Shutterstock.com
- Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry 2muse za ostatné tri roky výrazne klesol počet ľudí, ktorí vnímajú kardiovaskulárne ochorenia ako najčastejšiu príčinu úmrtí na Slovensku.
- V porovnaní s rokom 2016 výrazne narástol počet ľudí, ktorí považujú za najčastejšiu príčinu smrti onkologické ochorenia.
- Viac ako polovica populácie nad 40 rokov trpí kardiovaskulárnymi ochoreniami, napriek tomu si ich verejnosť nespája s rizikom smrti.
- Najviac nás trápia choroby srdca a ciev. Spomedzi kardiovaskulárnych ochorení má najhorší trend srdcové zlyhávanie.
- Mýlime si infarkt so srdcovým zlyhávaním a zamieňame si symptómy týchto ochorení.
Prečítajte si tiež:
Infarkt a zástava srdca nie sú to isté - poznať rozdiel môže zachrániť život
Prečo Slováci podceňujú kardiovaskulárne ochorenia?
Z prieskumu zároveň vyplýva, že zatiaľ čo v roku 2016 si až 54 percent Slovákov spájalo kardiovaskulárne ochorenia s rizikom smrti, o tri roky neskôr je to len 38 percent ľudí nad 40 rokov. "Je pravda, že vďaka medicínskemu pokroku dnes vieme lepšie liečiť ochorenia srdca a ciev, na strane druhej sú to práve kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sa výrazne podieľajú na štatistikách úmrtnosti na Slovensku. Vo svojej klinickej praxi sa často stretávam s tým, že pacienti si nepripúšťajú, že na ochorenie srdca môžu zomrieť,“ hovorí MUDr. Peter Hlivák, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Výsledky prieskumu sa dajú interpretovať aj tak, že pacienti si nevedia kardiovaskulárne ochorenia veľmi predstaviť. „Tieto ochorenia častokrát nebolia, a tak sa pacientom na rozdiel od onkologických ochorení nespájajú s bolesťou a utrpením. Napriek tomu majú často kvalitatívne horší život než pacienti s onkologickou diagnózou,“ dopĺňa doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH a.s. v Bratislave a predsedníčka Pracovnej skupiny pre srdcové zlyhávanie pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Slováci podceňujú kardiovaskulárne riziká. Svedčí o tom vysoký počet úmrtí pacientov na choroby srdca a ciev a fakt, že u ľudí nad 40 rokov trpí až 51 percent z nich nejakým kardiovaskulárnym ochorením (najčastejšie vysokým krvným tlakom). Napriek tomu len 38 percent ľudí si spája tieto ochorenia s rizikom smrti.
Ľudia si však uvedomujú, že práve tieto ochorenia nás najviac pripútavajú na nemocničné lôžka. Len v minulom roku si choroby srdca a ciev vyžiadali viac ako 185-tisíc hospitalizácií. Potvrdzujú to aj dáta z prieskumu. Pre 68 percent populácie sú to práve kardiovaskulárne ochorenia, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, pričom len pre 22 percent sú príčinou hospitalizácie onkologické ochorenia.
MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc. a MUDr. Peter Hlivák, zdroj - Grape PR | Zdroj: súkr.archív
Srdcové zlyhávanie si mýlime s infarktom
Z hľadiska hospitalizácií a úmrtí vedie nelichotivú štatistiku chronické srdcové zlyhávanie. Zatiaľ čo v roku 2007 bolo hospitalizovaných 10 428 pacientov s diagnózou chronické srdcové zlyhávanie, v roku 2017 to bolo už viac ako 26-tisíc. V roku 2005 zomrelo na Slovensku na srdcové zlyhávanie 1 287 pacientov, v roku 2017 to bolo už viac ako 3 200 pacientov.
Pozitívnou správou je, že sa za ostatné dva roky zvýšila miera informovanosti verejnosti o symptómoch tohto ochorenia. Napriek tomu si Slováci prejavy chronického srdcového zlyhávania stále mýlia s príznakmi infarktu.
Dýchavicu ako prejav srdcového zlyhávania vie identifikovať 63 percent populácie, slabosť a únavu 52 percent a opuchy končatín 39 percent populácie.
„Správne a včasné rozpoznanie príznakov a skoré zahájenie liečby môže pacientovi výrazne pomôcť žiť dlhší a kvalitnejší život napriek ťažkej diagnóze akou je chronické srdcové zlyhávanie. Pocit tlaku na hrudi ako symptóm srdcového zlyhávania uvádza až 83 percent populácie (čo je o 2 percentá viac ako v roku 2016), pričom je to typický príznak infarktu a nie srdcového zlyhávania,“ hovorí doc. Gonçalvesová.
Čo je to chronické srdcové zlyhávanie a ako sa prejavuje?
Chronické srdcové zlyhávanie vzniká vtedy, keď srdce „nevládze“ uspokojiť požiadavky tkanív organizmu na prívod kyslíka. Ide o dlhodobé a invalidizujúce ochorenie s vysokou úmrtnosťou, prejavujúce sa najmä zhoršujúcou sa dýchavicou a hromadením tekutín v telesných dutinách a tkanivách, kam prestupujú pri nedostatočnom prečerpávaní krvi srdcovým svalom („vodnatieľka“). „Medzi typické symptómy patrí dýchavica, opuch končatín – najmä členkov a celková slabosť a únava. Miera prežívania pacientov s týmto ochorením je veľmi nepriaznivá. Až polovica pacientov totiž zomiera v priebehu 5 rokov,“ hovorí doc. Gonçalvesová.
„Musíme intenzívne budovať povedomie a vzdelávať verejnosť o srdcových ochoreniach. Tak ako pacienti prikladajú dôraz na prevenciu pred onkologickými ochoreniami, rovnako zodpovední by mali byť aj v prípade prevencie pred kardiovaskulárnymi ochoreniami. Je potrebné využívať inovatívne technológie a modernú liečbu pre pacientov, optimalizovať systém ich manažmentu a včasného záchytu ochorení,“ hovorí MUDr. Peter Hlivák. „Ak chceme na Slovensku znížiť počet odvrátiteľných úmrtí a spoločne dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovilo aj MZ SR, bez zvýšeného záujmu o problematiku kardiovaskulárnych ochorení to nepôjde,“ uzatvára MUDr. Hlivák.
Pacienti idú za Hlasom svojho srdca
K šíreniu osvety o kardiovaskulárnych ochoreniach a potrebe upozorňovať na dôležitosť prevencie sa pridáva aj pacientska organizácia Hlas nášho srdca. Tá organizuje od 29. apríla do 10. mája vo vybraných liečebných kúpeľoch celoslovenskú aktivitu nazvanú Červené ponožky. „Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o srdcovom zlyhávaní, príznakoch tohto ochorenia, rozprávať sa o dôležitosti prevencie a čo najskoršej diagnostike tohto ochorenia,“ hovorí Mgr. Anna Kasardová PhD., predsedníčka OZ Hlas nášho srdca.
Anna Kasardová - pacientska organizácia Hlas nášho srdca a MUDr. Peter Hlivák, zdroj - Grape PR | Zdroj: súkr.archív
Harmonogram podujatí OZ Hlas nášho srdca:
29.4. Štós
30.4. Bardejov
1.5. Kováčová
2.5. Piešťany
3.5. Ružbachy
4.5. Nimnica
7.5. Lúčky
8.5. Turčianske Teplice
9.5. Bojnice
10.5. Dudince
Cieľom projektu je záchyt nediagnostikovaných pacientov u vekovej skupiny 50+ cez cielený skríning.
Použité zdroje:
-
Prieskum agentúry 2Muse, s.r.o. pre spoločnosť Novartis, s.r.o.
-
Zber dát február 2019, vzorka 1008 respondentov .
-
Ročenky Národného centra zdravotníckych informácií 2005 – 2017 (počet hospitalizácií a počet úmrtí).
Prečítajte si tiež:
