Progres v liečbe Parkinsonovej choroby - hĺbková stimulácia mozgu

Pred 200 rokmi anglický lekár James Parkinson ako prvý popísal príznaky ochorenia, pri ktorom pacienta postihuje neovládateľný tras. James nazval chorobu tiež ako „trasľavá obrna“, no viac o ochorení a príčinách jeho vzniku nevedel. Parkinsonova choroba je vážnym neurologickým ochorením, ktoré dodnes lekári nedokážu vyliečiť.

História Parkinsonovej choroby

James Parkinson sa domnieval, že za ním stojí poškodenie miechy. Odborníkom, ktorý začal pacientov špecificky liečiť bol aj doktor Jean-Martin Charcot, pôvodom Francúz. Pacientov liečil výťažkom z rastliny ľuľkovec zlomocný, ktorým aspoň dočasne potlačil tras u pacienta. Ľuľkovec zlomocný obsahuje predovšetkým atropín, látku s tlmivým účinkom na vegetatívny nervový systém. Charcotov asistent a tiež neurológ Eduard Brissaud zastával hypotézu o tom, že všetky poruchy sprevádzajúce Parkinsonovu chorobu, vznikajú v mozgu. Bol to prevratný moment, pretože dovtedy prevládal názor, že ide „iba“ o poruchu svalov, alebo neurózu.

Ako sa Parkinsonova choroba prejavuje?

Parkinsonova choroba je charakterizovaná ako chronické a postupujúce ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré zaraďujeme do skupiny porúch pohybového systému a psychických funkcií. Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka je dôležitá pre riadenie, koordináciu pohybu a činnosti svalov, slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami. Dopamín tiež umožňuje hladkú a koordinovanú funkciu svalov a pohybu.

Nedostatok dopamínu spôsobuje, že neuróny sa vymknú spod kontroly, takže pacienti nie sú schopní ovládať alebo kontrolovať svoj pohyb fyziologickým spôsobom.

Parkinson sa prejavuje trasom (tremor), stuhnutosťou svalstva, pomalým pohybom, nestabilitou či stratou rovnováhy. Príznaky sa zvyčajne objavia pri úbytku 50 až 80 % buniek produkujúcich dopamín. Následné príznaky vyvstávajú práve z tohto ubúdajúceho dopamínu v štruktúrach mozgu.

„Najčastejším a typickým iniciálnym príznakom je tras jednej z horných končatín. Neskôr sa pridružujú samovoľné pohyby, stuhnutosť, pomalosť, problémy s artikuláciou, písaním, či nehybná tvár,“ vysvetľuje neurológ doc. MUDr. Peter Valkovič, PhD. a dodáva: „Pacienti prestávajú byť schopní sa sami o seba postarať a sú odkázaní na pomoc najbližších. Prichádzajú o prácu, voľnočasové koníčky sú obmedzené. Väčšina týchto pacientov preto trpí depresiami.“

„Keď sa u mňa začal prejavovať Parkinson, úplne ma to vyradilo z normálneho života. Hoci som bral lieky niekoľkokrát za deň, stále sa to zhoršovalo. Len som sedel na stoličke a nemohol som sa pohnúť, bol som úplne stuhnutý,“ hovorí 46-ročný Leonard a pokračuje: „Alebo sa mi strašne triasli ruky a nedokázal som to ovládať. Písmo sa mi zmenilo na čmáranice. Obrovské problémy som mal s rečou. Bolo problém mi rozumieť, pretože som vôbec neovládal mimické svaly.“


Prečítajte si tiež:

Otestujte sa, či vás neohrozuje Parkinsonova choroba


Parkinsonova choroba v číslach

Parkinsonova choroba najčastejšie začína medzi 40. a 70. rokom života, no jej nárast sa vekom, ktorý sa považuje za najvýznamnejší rizikový faktor, zvyšuje. Na konferencii, ktorá sa konala 11. apríla 2005 v Luxembursku, vybrali účastníci ako symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán. Základy k tomuto kroku položil v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld, ktorý sám trpel týmto ochorením.

Podľa odhadov trpí na Slovensku Parkinsonovou chorobou približne 15-tisíc ľudí. V celej Európe je to viac ako 1 000 000 pacientov, na celom svete viac ako 6 000 000 ľudí. Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí nad 50 rokov (1 z 10 ľudí nad 50 rokov má Parkinsonovu chorobu).

Hĺbková stimulácia mozgu - nádej pre Parkinsonikov, ktorým nezaberajú lieky

V súčasnosti je možné vďaka najmodernejším medicínskym technológiám a terapiám zmierniť nepríjemné prejavy a udržiavať kvalitu života na takej úrovni, aby mohol pacient naďalej viesť aktívny život a byť sebestačný. Pacientom, ktorým lieky už nezaberajú, pomôže hĺbková stimulácia mozgu. Tá chorobu doslova "vypne" jedným tlačidlom.

Keďže sa Parkinsonova choroba nedá vyliečiť, terapia sa zameriava najmä na zmiernenie jej nepríjemných prejavov a minimalizáciu zdravotného postihnutia. Pre pacientov, ktorým už nezaberá klasická medikamentózna liečba, je aj na Slovensku dostupná unikátna hĺbková stimulácia mozgu.

Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby. Vďaka tomu dokáže vrátiť pacientom a ich rodinám stratenú kvalitu života a psychickú pohodu. „Táto technika nahradila staršie operácie, ktorých nevýhodou bola určitá „nezvratnosť“, nemožnosť modulácie efektu a často permanentné nežiaduce účinky,“ vysvetľuje docent Valkovič. Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 150 000 pacientov. Na Slovensku je to viac ako 100 pacientov.

Terapia je plne hradená zdravotnými poisťovňami a vykonávajú ju 3 slovenské nemocnice: Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Ako funguje hĺbková stimulácia mozgu?

Neurostimulátor, vysielajúci elektrické impulzy, implantujú lekári pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a spoja ho s mozgom prostredníctvom elektród. Tieto elektródy následne dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy, vysielané neurostimulátorom, ktoré pozitívne ovplyvňujú centrá mozgu, zodpovedné za koordináciu pohybu a svalov.

Hĺbková stimulácia mozgu je nedeštruktívnou, nastaviteľnou a bezpečnou liečbou, ktorá výrazným spôsobom zlepšuje kvalitu života pacientov s Parkinsonovou chorobou a ich rodín.

Ako prebieha implantácia?

Zavedenie elektród do mozgu predstavuje jeden z náročnejších chirurgických výkonov. Aby bol výsledok pre pacienta čo najpriaznivejší, je potrebná úzka kooperácia viacerých odborníkov a najmodernejšie technické vybavenie. Samotná implantácia elektród prebieha v lokálnej anestéze, čiže pacient je po celý čas pri vedomí, aby mohli lekári priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti. Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov lekárov. Mozog samotný totiž nebolí, neobsahuje príslušné receptory. Tkanivá, ktoré ich obsahujú, sú znecitlivené anestetikom. Umiestnenie elektród do mozgu je vopred vypočítané pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora (generátora elektrických impulzov) pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v celkovej anestéze.

Pacienti s Parkinsonom našli nový zmysel života

Po spustení hĺbkovej stimulácie mozgu dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hĺbkovej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života. Sú schopní sa o seba sami postarať, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia späť do práce, môžu sa venovať svojim koníčkom a žiť úplne bežný život.

„Získavajú späť sebaúctu, sebadôveru, vieru vo vlastné sily, celkovú psychickú pohodu, čo len napomáha celkovej liečbe,“ zdôrazňuje docent Valkovič a dodáva: „Tým, že sú samostatnejší, odľahčujú svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčujú sociálnemu systému. Táto terapia má teda pozitívny celospoločenský dopad.“

Vo svete sú známe príklady umelcov, ktorí sa vďaka hĺbkovej stimulácii mozgu vrátili napríklad k hraniu na klavír alebo k maľovaniu obrazov.

Veľký návrat do života zažil aj Leonard z Bratislavy. „Keď som sa vrátil z nemocnice domov, cítil som výrazný posun. Svaly a pohyby ovládam oveľa lepšie. Dokážem sa o seba postarať úplne sám. Chodím do práce a keď sa dá, rád si zahrám ping pong.“

Terapia hĺbkovej stimulácie mozgu je okrem Parkinsonovej choroby využiteľná aj na liečbu dystónie, tremoru a epilepsie.


Prečítajte si aj tento článok:

Otestujte sa, či vás neohrozuje Parkinsonova choroba