Diagnostikovať Parkinsonovu chorobu je v súčasnosti pomerne náročné, keďže nemá špecifické príznaky, ktorými sa prejavuje.
Parkinsonova choroba sa v súčasnosti nedá liečiť, pacientovi však môže výrazne skvalitniť život tzv. hlboká stimulácia mozgu. Neurostimulátor je unikátna medicínska inovácia, prostredníctvom ktorej je možné prejavy Parkinsonovej choroby vypnúť doslova jedným tlačidlom
Vírusy boli s rozvojom Parkinsonovej choroby spojené už mnohokrát predtým. Teraz však ide o prvý nahlásený prípad vývoja Parkinsonovej choroby u človeka pozitívne testovaného na COVID-19.
Vedci dúfajú, že ten objavený proces sa jedného dňa bude môcť použiť na liečbu širokého spektra neurodegeneratívnych ochorení u ľudí.
Podľa nových výskumov sa ľudia, u ktorých sa vyvinie Parkinsonova choroba pred 50. rokom života, mohli s narušenými mozgovými bunkami už narodiť.
Pred 200 rokmi anglický lekár James Parkinson ako prvý popísal príznaky ochorenia, pri ktorom pacienta postihuje neovládateľný tras. James nazval chorobu tiež ako „trasľavá obrna“, no viac o ochorení a príčinách jeho vzniku nevedel. Parkinsonova choroba je vážnym neurologickým ochorením, ktoré dodnes lekári nedokážu vyliečiť.
Mnoho celebrít sa pasuje a pasovalo s chorobami, o ktorých sme my ako verejnosť často ani nevedeli. Dozvedeli sme sa to až z médii. Prečo sa snažili svoju chorobu utajiť? Nevedeli sa s ňou vyrovnať? Ťažko ju prijímali, hanbili sa za ňu? To nik nevie. My sa však pozrieme na celebrity, ktoré svoje choroby uchovávali v tajnosti, ale nie nadlho.
Parkinsonova choroba dostala svoj názov po anglickom lekárovi Jamesovi Parkinsonovi v 19. storočí. Ide o neurodegeneratívne ochorenie prejavujúce sa hlavne trasením rúk. Charakterizujú ho viaceré štádiá.
Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie. Podkladom vzniku Parkinsonovej choroby je nedostatok dopamínu - látky, ktorá slúži ako prenášač biologickej informácie medzi bunkami.
Parkinsonova choroba je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením, predovšetkým staršieho veku. Vo svojom pozvoľnom nástupe je zo začiatku takmer nespozorovateľnou chorobou. Postupne však neúprosne redukuje motorické (pohybové) i kognitívne (poznávacie) schopnosti pacienta a obmedzuje jeho pracovné a sociálne aktivity.
