Skryté príčiny rakoviny: 1. časť

Zjavné aj skryté príčiny vzniku rakoviny môžu mať pôvod v rizikovom pracovnom či životnom prostredí, životospráve a výžive či životnom štýle, rizikových zlozvykoch, chorobnosti a liekoch. V médiách však kolujú často rôzne fámy a nepravdy o dedičnosti rakoviny, ktoré treba vysvetliť.

Zdroj: Shutterstock.com

Etiológia rakoviny

Etiológia je medicínska náuka, zaoberajúca sa príčinami a príčinnými súvislosťami vzniku ochorení, vrátane rakoviny. Povedomie o pravých príčinách rakoviny je u verejnosti veľmi nízke a v médiách sa šíria rôzne fámy, omyly, nepravdy a konšpiračné teórie viac než odborné poznatky.

Ročne ochorie na Slovensku asi 30 000 osôb na niektorý typ rakoviny. Zomrie asi 10 000 osôb. Pred 20 rokmi to bolo len približne 20 000 nových prípadov. Celkový počet onkologických ochorení teda stúpol o tretinu.

Príčiny novovzniknutých ochorení sú rôzne a v rámci odboru genetická toxikológia ich delíme napríklad podľa zdrojovej sféry, z ktorej rizikové karcinogénne faktory pochádzajú, na tieto oblasti:

Dedičnosť, genetický materiál telových buniek - získané genetické poškodenia
Životné prostredie (voda, vzduch, pôda, slnečné a kozmické žiarenie, okolie rizikových priemyselných a agro - priemyselných prevádzok, skládok odpadu)
Pracovné prostredie (rizikové pracovné prevádzky)
Riziková životospráva, životný štýl, výživa, zlozvyky, nadváha a obezita
Riziková psychohygiena, chronický stres, chronická vyčerpanosť, vyhorenie,
workholizmus, absencia prestávok v práci, málo spánku, relaxu, regenerácie a dovolenky, psychofarmaká.
Rizikové anamnézy - chorobnosť, lieky - multimorbidita a polypragmasia
(mnohopočetná chorobnosť a jej kombinovaná terapia mnohými liekmi, rizikové
anamnézy, nedoliečenie chronických zápalov, kritické zdravotné rizikové epizódy)
Iné (napríklad vnútrometabolické riziká)

Prečítajte si tiež:

7 rád, ako predísť rakovine

Podľa charakteru vyvolávajúceho faktoru delíme príčinné faktory rakoviny na:

a/ Biologické – niektoré ťažké vírusové, bakteriálne a parazitárne ochorenia, plesne, chronické zápalové procesy, niektoré zložité ochorenia s komplikovaným priebehom
a liekovou terapiou, metabolické ochorenia a poruchy, imunitná a DNA reparačná
nedostatočnosť z najrôznejších príčin, metabolické deficity a anomálie, kritické zdravotné rizikové epizódy .

b/ Fyzikálne – ionizujúce žiarenie z RTG zdrojov, kozmické a slnečné žiarenie, mechanické
dráždenie tkanív, dráždenie pľúc ostrým kremičitým či azbestovým prachom, tepelné
dráždenie tkanív (príliš horúce, pikantné jedlá), poúrazová traumatizácia tkanív (údery do okostice a iných prekrvených tkanív).

c/ Chemické – tisíce cudzorodých chemických aditív, pridávaných do spracovávaných
potravinárskych výrobkov a používaných v potravinárskej a živočíšnej výrobe, chemické dráždenie dýchacích ciest priemyselnými exhalátmi a výfukovými plynmi,
fajčením, práca s výparmi kyselín, lúhov, rozpúšťadiel, v prašnom prostredí, v chemických alebo zadymených prevádzkach.

Je rakovina skrytá dedične v génoch?

Nie je to pravda. Dedičné je zdravie a nie choroby. Dedičné predávanie niektorých ochorení génmi v pohlavných bunkách síce existuje, ale len vzácne u malého percenta jednotlivcov, a tieto defektné gény nie sú v celom genofonde zdravej populácie. Rakovina vzniká poškodením génov v pôvodne zdravých telových bunkách, a to pôsobením mutagénnych a karcinogénnych (genotoxických) faktorov a vplyvov počas života. Napriek tomu často v médiách počujeme fámu, že ak niekto v rodine mal rakovinu, tak ju môžete mať aj vy. Nie je to pravda.

Rakovina nie je primárne dedičná, ale vplyvom rizikových faktorov je to získané ochorenie u 98 percent prípadov.

A druhé časté a mylné tvrdenie je, že môžete mať predispozíciu na rakovinu. Aj to nie je pravda. Tretím omylom je tvrdenie, že ak sme nemali v rodine rakovinu, tak ani nám nehrozí a môžeme si dovoliť všetko. Tento omyl môže byť pre mnohých osudný, lebo zdravý človek vystavený riziku karcinogenity bez ochrany skončí skôr či neskôr medzi onkologickými pacientami.

Ak napríklad v rodine fajčia viacerí, tak všetci môžu dostať rakovinu pľúc a nejde teda o dedičnosť, ale o rovnaký rizikový zlozvyk v rodine. A takýchto rizikových zlozvykov a tradícií je v rodinách mnoho a spôsobujú väčšinu prípadov rakoviny v populácii.

Rovnako génová predispozícia (predurčenie) na rakovinu neexistuje bez prítomnosti rizikových faktorov - karcinogénov. To, že ak máme v rámci genetického polymorfizmu (mnohotvárnosti) istú génovú variabilitu, znamená to len toľko, že niekomu so slabším epitelom pľúc poškodí fajčenie skôr a inému s odolnejším epitelom neskôr. Bez cigariet sú na tom obaja rovnako a zostanú zdraví.

Skrátka rakovina nevzniká len tak – spontánne a nemusíme „žiť v strachu“, že kedy to na nás „padne“. Radšej si preberme sebakriticky sami, koľko rizikových vecí v osobnom živote a robíme, aké rizikové zlozvyky a závislosti máme a na čo si máme dať pozor vo svojom okolí v práci, výžive, koľko čistiacich a chemických látok používame v domácnosti na záhrade, ktoré potom vypúšťame do prostredia.

Žiadne gény nie sú predurčené na spustenie rakoviny. Aj tzv. onkogény sú až počas života zmutované normálne gény telových buniek, ktoré pôvodne plnili iné významné úlohy pri delení a raste buniek, tkanív, no a teraz ako poškodené a zmutované podporujú rast nádorového tkaniva. Nie sú teda zdedené, ale poškodené počas života a nie sú ani bežne dedené ďalej. Iba výnimočne sa niektoré z nich prenesú cez pohlavné bunky. Takéto prípady sú však opäť veľmi vzácne (1-2 percentá).

Platí, že rovnaké riziká vytvárajú rovnaké zdravotné následky a nesúvisí to s dedičnosťou. Vyhováranie sa na dedičnosť sa nazýva „genetický alibizmus“. Podobne existuje „environmentálny alibizmus“ – vyhováranie sa na škodlivé faktory v prostredí. Čiže ide o zvaľovanie viny za epidémiu rakoviny či iných civilizačných ochorení na všetko okolo nás, len nie na nás samých, naše zlozvyky a prehrešky celej spoločnosti proti prirodzenosti, zdraviu, prírode skrátka proti našej genetickej prirodzenosti, pôvodnosti a podstate.

Zdroj: Shutterstock.com

Vplyv pozitívnych a negatívnych spolufaktorov životosprávy

V prítomnosti rovnakých genotoxických rizík môže ochorieť jeden skôr a iný neskôr, alebo niekto vôbec, ale to tiež nesúvisí s dedičnosťou. Súvisí to s súčasným pôsobením viacerých faktorov na organizmus, ovplyvňujúcich pozitívne, alebo negatívne škodlivý účinok daného rizika, alebo viacerých prítomných rizík.

Ak napríklad budú dvaja jedinci fajčiť 20 rokov 20 cigariet denne, nebude karcinogénny účinok rovnaký, ak jeden športuje, konzumuje denne vitaminóznu stravu a má celkovo zdravú životosprávu a ten druhý presedí 10 hodín pri počítači, konzumuje údeniny, smažené jedlá a berie lieky na ochorenia z nadváhy, zníženej imunity, stresov. Ten prvý kompenzuje následky fajčenia natoľko, že buď nedostane rakovinu, alebo ju dostane o 20 rokov neskôr s ľahším priebehom a liečbou než u toho druhého. Ten druhý ju dostane skôr a už predtým bude trpieť rôznymi zdravotnými problémami a brať lieky, vzhľadom na celkovo rizikový spôsob života. A tieto jeho prvotné ochorenia a lieky ešte zhoršia aj prognózu, priebeh a liečbu jeho onkologického ochorenia.

Žiť zdravo a prirodzene má preto veľký zmysel a veľký protektívny - ochranný účinok pre udržanie zdravia a pri priebehu rôznych ochorení, vrátane rakoviny. Podstatné je vyhnúť sa významným rizikovým faktorom, kým sme zdraví.

Prečítajte si aj pokračovanie článku:

Skryté príčiny rakoviny: 2. časť

Zdroj foto: Shutterstock.com, Uverejnené: 20.05.2019, Kolektív autorov:

RNDr. Andrej Gajdoš, CSc.

genetická toxikológia a prevencia rakoviny

Odborný prispievateľ redakcie ZDRAVIE.sk. RNDr. Andrej Gajdoš, CSc. je špecialista hygienickej služby a vedúci poradne zdravia „Genetická toxikológia pre prevenciu rakoviny“. Už 28 rokov vyšetruje chromozomálne poškodenia a rizikové anamnézy u ľudí vystavených riziku vzniku rakoviny z faktorov životného, pracovného prostredia a životosprávy. Z vyšetrení takmer 8000 osôb čerpá poznatky pre životosprávnu prevenciu rakoviny. Hodnotí u ľudí genotoxické vplyvy komplexu faktorov ako sú: slnečné a RTG žiarenie, lieky, chemikálie, cudzorodé látky, výživa, pohyb, obezita, chronické choroby, infekcie, spánok a vyčerpanosť, chronický stres, neuróza a riziká pracovného či životného prostredia, dedičnosť a pod. na onkogenézu

Ďalšie články od autora RNDr. Andrej Gajdoš, CSc.

RNDr. Dagmar Gajdošová

genetická toxikológia, všeobecná biológia

Odborný prispievateľ redakcie ZDRAVIE.sk.

Ďalšie články od autora RNDr. Dagmar Gajdošová

Petr73

21.09.2019 01:03:17

Etiológia je seriózna veda a články o rakovine sa mi celkom páčia, lebo vyvracajú niektoré tradované nepravdy a nepodložené tvrdenia. O tom, že rakovina je mutifaktorové ochorenie niet pochýb. Cením si to, že autor, renomovaný odborník upozorňuje na riziko z RTG žiarenia, ktoré býva často podceňované ale vadí mi, že vo výčtu hlavných rizikových faktorov neuvádza radón, respektive aerosóly jeho dcérskych rozpadových produktov, ktoré sú prítomné vo významnom množstve v každej budove a uzavretom prírodnom priestore a sú hlavnou príčinou rakoviny pľúc tých čo nefajčia a inak žijú zdravo, významne prispievajú k chorľavosti rakovinou pľúc fajčiarov. Úrad verejného zdravotníctva sa k radónu v obydliach verejne nevyjadruje zámerne, dôvody poznám, ale prečo mlčí i etiológ nechápem.

pche

21.09.2019 11:10:37

Je to skryté len pre hlupákov.

petr72

01.10.2019 02:47:07

Radón v obydlí – na Slovensku veľká neznáma.
Rádioaktívny plyn radón pochádza z hornín a zemín vrchnej zemskej kôry. Vyskytuje sa vo všetkých murovaných i drevených domoch. Kombinovaným prúdením preniká zo základových pôd cez netesnosti základových konštrukcií do interiérov, kde sa hromadí. Vdychovanie aerosólov alfa rádioaktívnych dcérskych produktov rozpadu radónu vyvoláva rakovinu pľúc. Samotné ochorenie rakovinou z expozície radónu je náhodný jav ktorého pravdepodobnosť rastie lineárne s rastúcou celkovou expozíciou aerosólom radónu. Koeficient rizika pri expozícii v obydliach má hodnotu 3,2×10-10 m3/Bq.h. Expozície sa administratívne sčitujú do 75 rokov veku. Stupeň ohrozenia sa zvyšuje s klesajúcou výmenou vzduchu v interiéri. Kritériom nebezpečnosti expozičnej situácie je priemerná objemová aktivita radónu (OAR). Riziko ochorenia sa pozorovateľne zvyšuje, keď OAR prekročí hodnotu 100 Bq/m3. Všetky bytové expozičné situácie je možné za rozumnú cenu na tuto alebo nižšiu hodnotu upraviť. Na otázku, či je alebo nie je potrebné OAR vo vašom byte upravovať odpovie len dlhodobý test v trvaní najmenej 3 mesiacov.
Združenie pre reguláciu rizika z radónu používa informácie z overených a dôveryhodných zdrojov. O účinkoch aerosólov radónu v ovzduší budov na ľudí Publikácie ICRP 103, 115 a 126. O účinkoch a spôsoboch ochrany pred radónom: WHO Príručka na interiérový radón (2009), IAEA SSG-32 Ochrana obyvateľstva pred expozíciou v dôsledku radónu v interiéri a iných prírodných zdrojov žiarenia (2015). O výskytu rakoviny pľúc: publikácie Slovenského národného onkologického registra: Incidencia zhubných nádorov v SR, demografické údaje čerpáme z Data cube, internetového portálu Štatistického úradu. Ďalej čerpáme z vedeckých prác zahraničných vedeckých pracovníkov v oblasti radiačnej ochrany. Domáce už dlho nie sú k dispozícii. Verejnosť, to ste vy, ľudia ktorí sa profesionálne zaoberáte niečím iným ako je radiačná ochrana a ste odkázaní na informácie Úradu verejného zdravotníctva a zdravotníkov publikujúcich na internetu v i-časopisoch, ktoré majú rubriku Zdravie. Je paradoxné, že na týchto stránkach sa dočítate o účinkoch slnečného a RTG žiarenia, fajčenia, chemikálií, cudzorodých látok, výživy, pohybu, obezity, chronických chorôb, infekcií, nedostatku spánku a vyčerpanosti, chronického stresu a neurózy, rizika pracovného či životného prostredia, ale o radónu a jeho dcérskych produktoch v interiéroch budov len to, že jeho účinky sú po pri fajčení nevýznamné. Hoci to nie je pravda, vyhovuje to politike ministerstva zdravotníctva a ÚVZ SR.
Ako ZRRR vidí riziko rakoviny pľúc na Slovensku?
Ochrane pred radónom sa na Slovensku od roku 1994 venovala len malá skupina odborníkov a po roku 2000 už len jednotlivci. V čase prelomu milénia boli uverejnené výsledky spojených štúdií na obyvateľstvu sídelných útvarov Ameriky, Európy a Ázie, ktoré mali zásadný význam. Ukázalo sa, že už interiérová aktivita radónu 100 Bq/m3 zvyšuje výskyt rakoviny pľúc o 16% u fajčiarov i nefajčiarov. Na Slovensku je riziko fajčiarov z fajčenia takmer 3×vyššie ako riziko z radónu v rodinných domoch.
Vás a ZRRR zaujíma, ako v radónu pláva obyvateľstvo Slovenska. Koľko radónu v obydliach máme vieme aspoň približne z dvoch štúdií urobených s 20 ročným odstupom. Výsledkom rozboru tých dát je graf Radón v obydliach SR. Modrá krivka paneláky, hnedá rodinné domy. Keďže krivka panelákov pri 160 Bq/m3 zapadá do 0, neznamená to , že by sa v kategórii panelákov nemohol výnimočne vyskytovať byt s hodnotou povedzme 500 Bq/m3. Naopak to je v kategórii rodinné domy. Najfrekventovanejšia je OAR okolo 150 Bq/m3 a celkom výnimočné budú OAR pod 50 Bq/m3. Jednu takú situáciu sme nedávno namerali v Trenčíne. Naopak v Banskej Štiavnici boli frekventovanejšie hodnoty za hranicou grafu napravo. Ak sa chcete chrániť pred rakovinou pľúc z radónu v obydliach, potrebujete monitorovacie dozimetre. Združenie pre reguláciu rizika z radónu v rámci programu Sebaobrana pred rakovinou pľúc z radónu v obydliach núka za výhodnú cenu české dozimetre RAMARN. Do programu sa môžete zapojiť prostredníctvom internetovej stránky ZRRR: sites.google.com
Kto hľadá niečo iné, k dostaní sú od nemeckého alebo švédskeho laboratória dozimet-re americkej firmy Radonova, pracujúce na takom istom princípe. Cena je trochu vyššia.
Petr Škrabálek predseda ZRRR