Psychické problémy ľudí vo vyššom veku sú podceňované a prehliadané. Závažnými príznakmi pritom trpí viac ako 20% ľudí nad 60 rokov
Zdroj: Pixabay.com
Duševné zdravie seniora je v mnohom závislé od jeho doterajšieho života. Nie je definované iba neprítomnosťou duševnej poruchy.
Ide o stav, kedy všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky. Umožňujú správne, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety. Je to stav uvedomenia si vlastnej hodnoty, možností a schopností. Zároveň je to schopnosť udržiavať si vzťahy a psychickú pohodu.
Depresia nie je dôsledkom starnutia
Práve v období odchodu do dôchodku, v čase výrazných zmien v živote človeka, dosahuje depresia , čo sa týka výskytu, svoj druhý vrchol. Po tzv. prázdnom hniezde, keď deti odídu z domu, je to strata zamestnania, strata sociálnej role a hodnoty.
Človek stráca známych a priateľov, klesá jeho finančná kondícia, rastie chorobnosť a potreba užívania liekov. Slabne zrak, sluch, pohybová výkonnosť.
Psychologická pomoc pre seniorov býva nízka, často vôbec žiadna.
Existuje ešte iná, rovnako významná skupina depresií seniorov. Je ňou tzv. medicínska depresia typu duševnej choroby ako takej.
Treťou podskupinou depresívnych stavov bývajú chorobami alebo liekmi (aj voľnopredajnými) spôsobované depresívne stavy.
Pre všetky typy depresií vo vyššom veku platí, že sú podceňované a poddiagnostikované a často sa považujú za bežný dôsledok starnutia.
Ich neliečenie však znižuje kvalitu života seniorov, a tým pádom aj ich rodiny, ale býva spájané s vyššou telesnou chorobnosťou a aj vyššou úmrtnosťou.
Demencia nie je zábudlivosť
Demencia je považovaná za najrozšírenejšiu psychickú poruchu, postihuje okolo 5% ľudí nad 65 rokov. Je dôležité odlíšiť demenciu od zábudlivosti, ktorá sa dotýka každého jedného človeka.
Je známe, že s vekom zábudlivosť narastá, neznamená to však automaticky, že človek trpí demenciou. Môže to byť fyziologický prejav, prejav aktuálne indispozície, prejav nepoznanej depresie, dôsledok závislosti na alkohole či liekoch alebo prejav iného telesného či psychického ochorenia.
Prevenciou je dostatok fyzickej práce, dostatočný spánok, vhodný pomer medzi prácou a oddychom, intelektuálnou a fyzickou aktivitou, pestrý jedálniček s dostatkom surovej stravy, vyhýbanie sa tabaku, alkoholu a neordinovaným liekom.
Prvou pomocou pri liečbe týchto závažných duševných ochorení je včasná diagnostika psychiatrom. Väčšina pacientov však zo strachu zo sociálnej izolácie či hanby, nevyhľadá lekársku pomoc, čo môže ich ťažkosti výrazne zhoršiť.
„Vždy je lepšia zbytočná návšteva, než konštatovanie, že ste „prišli neskoro". Rozpaky ohľadom starostlivosti o svoje zdravie treba raz a navždy odložiť," hovorí primárka I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice, Mgr. MUDr. Iveta Potočňáková, MBA.
Kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc?
Rozhodne, ak problémy trvajú dlhšie ako dva týždne a prejavujú sa:
-
pocitom bezcennosti, beznádeje, neprimeraného pocitu viny, smútkom, plačlivosťou bez príčiny, nervozitou, podráždenosťou
-
zhoršením pamäte, neschopnosťou sústrediť sa, zmätenosťou až dezorientáciou
-
myšlienkami na smrť alebo samovraždu, prípadne iné ťažkosti, ktoré si človek nevie vysvetliť
-
telesnými problémami, ako strata chuti do jedla alebo naopak zvýšený apetít, únava, nespavosť, prípadne zvýšená potreba spánku
Prečítajte si aj:
5 vecí, ktoré môžu spôsobiť demenciu
