Klinická psychologička: Ak začneme alkohol vyhľadávať preto, aby sme sa zbavili nepríjemných pocitov a unikli od problémov, môže vzniknúť problém

Dokážem piť kontrolovane, alebo už mám sklony k alkoholizmu? Aj tieto otázky môže zodpovedať zapojenie sa do Suchého februára. Jeho podstatou je nepiť celý mesiac. Ak to človek nedokáže a napije sa už po dvoch týždňoch (alebo skôr) je žiaduce vyhľadať odbornú pomoc.

Zdroj: Pexels.com

O tom, či kampaň Suchý február môže pomôcť a hlavne o téme alkoholizmu, hovorí klinická psychologička Nemocnice AGEL Zvolen, Mgr. Zuzana Brežná.

Kampaň Suchý február upozorňuje na riziká nadmernej konzumácie alkoholu. Môžu podľa vás takéto aktivity reálne pomôcť?

Určite vítam kampane, ktoré upozorňujú a vzdelávajú ľudí v problematike duševného zdravia. Táto kampaň je navyše spojená s výzvou, ktorou človek môže prispieť k svojmu zdraviu, resp. zistiť, či dokáže vydržať mesiac bez alkoholu. V SR máme okolo 400 000 závislých od alkoholu a každoročne toto číslo stúpa. Odbornú pomoc však vyhľadá asi len 10% z nich. Keďže nadmerná konzumácia alkoholu spôsobuje celý rad zdravotných, psychických, pracovných a rodinných problémov, je potrebné o tomto rozšírenom fenoméne hovoriť.

Ako vzniká alkoholová závislosť?

Bežný konzument si dá alkohol len občas, v rozumnej miere, vie si vychutnať jeho chuť a takéto pitie nijako neovplyvňuje jeho fungovanie. Ak začneme alkohol vyhľadávať preto, aby sme sa zbavili nepríjemných pocitov, aby sme unikli od problémov alebo aby sme si navodili pocit eufórie, môže vzniknúť problém. Keďže alkohol nám naozaj na chvíľu poskytne úľavu, môže to viesť k opakovaniu tohto správania.

Namiesto hľadania riešenia na naše problémy sa napijeme, čo vedie k nabaľovaniu ďalších problémov a k prehlbovaniu negatívnych pocitov. Časom budeme potrebovať piť stále častejšie a väčšie množstvo alkoholu, aby sme „unikli“ od problémov. Dostávame sa do bludného kruhu a môžeme hovoriť o psychickej závislosti. Onedlho sa pridáva aj fyzická závislosť, čo znamená, že už aj naše telo samotné si pýta alkohol, pretože si naň zvyklo a nedokáže bez neho fungovať (triašky, nevoľnosť..) a potrebuje stále vyššie dávky.

O závislosti od alkoholu hovoríme v prípade, že ide o nadmerné a nekontrolovateľné pitie, ktoré narušuje bežné fungovanie človeka v práci či doma. Človek väčšinou nedokáže samostatne obmedziť svoje pitie, aj keď si jeho škodlivé účinky uvedomuje. Pociťuje silné nutkanie napiť sa, tzv. craving. Pri pokuse nepiť pociťuje abstinenčné príznaky - telesné, napr. nevoľnosť, vracanie, búšenie srdca, a aj duševné, napr. úzkosť, podráždenosť, agresivitu, vnútorný nepokoj.

Pri odňatí alkoholu u silne závislého človeka je potrebná hospitalizácia a podávanie liekov s tlmivým účinkom. Môže sa totiž rozvinúť až život ohrozujúci stav, a napr. aj tzv. delirium tremens. Varovnými príznakmi, že môže ísť o závislosť, sú napr. pitie na dennej báze, pitie osamote, poprípade skrývanie svojho pitia, pitie už v ranných či dopoludňajších hodinách, zhoršovanie rodinného či pracovného fungovania kvôli pitiu, výčitky svedomia po pití, výkyvy nálady, konfliktné správanie... V takýchto prípadoch treba vyhľadať odbornú pomoc. Liečenie prebieha buď ambulantnou alebo ústavnou formou. Pri vzniku závislosti hrá rolu aj genetika. Ak rodič alebo blízky príbuzný trpel závislosťou od alkoholu je zvýšené riziko vzniku závislosti aj u nás.

Ovplyvňuje alkohol rozvoj duševných porúch? Ak áno, ako?

Už aj jednorazové požitie alkoholu negatívne ovplyvňuje schopnosť vnímať, koncentrovať sa, spracovávať informácie z viacerých zdrojov, pamätať si, usmerňovať a plánovať naše správanie. Oslabenie týchto funkcií pretrváva aj v tzv. stave „po opici“, pretože mozog potrebuje dlhší čas na regeneráciu. Tento fakt treba brať do úvahy, keď si na druhý deň sadáme za volant.

Pri dlhodobejšej a pravidelnej konzumácii sa mozog zregenerovať nestihne a dochádza k trvalému odumieraniu mozgového tkaniva, tzv. atrofii a k ďalším zmenám. Môže sa vyvinúť alkoholová demencia, alkoholová halucinóza, paranoidná psychóza či Korsakov syndróm. Ten je charakteristický tým, že si pacient nedokáže uchovať nové spomienky a kvôli medzerám v pamäti si udalosti dotvára, napr. falošnými spomienkami, udalosťami z filmov, či z jeho minulosti, je dezorientovaný v čase a priestore. Často už nemôže žiť bez starostlivosti iných.

U mnohých závislých je už pred vznikom závislosti prítomná depresia či úzkosť. Aj to je často spúšťač, prečo človek začne piť. Chce uniknúť z ťažkej situácie, chce sa uvoľniť a odstrániť psychickú bolesť. Takáto úľava prichádza však len na chvíľu. Je dokázané, že alkohol prehlbuje depresiu, ktorá môže viesť až k samovražedným myšlienkam či pokusom. Psychickou poruchou, ktorá môže byť zapríčinená a prehĺbená užívaním alkoholu, je napr. aj bipolárna porucha.

Existuje hranica medzi „kontrolovaným“ pitím a tým, ktoré je rizikové a môže viesť až k závislosti?

Rizikové pitie je konzumácia alkoholu v takých množstvách alebo takým spôsobom, ktoré predstavuje významné riziko vzniku zdravotných a socioekonomických problémov. Podľa WHO ide o konzumáciu viac ako 20g (25ml) čistého alkoholu denne u žien a 40g (50ml) u mužov. Rizikové pitie je významným medzníkom pri rozvoji závislosti. Kontrolované pitie znamená, že máme stanovenú mieru koľko, čoho a za aký čas môžeme vypiť. Zároveň si musíme vytvoriť stratégie, ako túto nastavenú latku dodržiavať.

Keďže prax ukazuje, že väčšinou nedokážeme objektívne posúdiť svoju konzumáciu alkoholu, vhodné je seba monitorovanie, kedy si vedieme záznamy o tom, koľko, čoho a za akých okolností sme vypili. Toto nám môže dať reálny pohľad na našu konzumáciu alkoholu. Táto metóda však už nie je vhodná pre niekoho, u koho je rozvinutá závislosť alebo v minulosti mal problémy so závislosťou. Tam je najbezpečnejšou cestou úplná abstinencia. Hranica medzi týmito dvoma „svetmi“ je veľmi tenká a závisí aj od individuálnej štruktúry osobnosti jedinca, či si ju dokáže ustrážiť.

Je jedinou cestou, ako zvládnuť pitie alkoholických nápojov, iba abstinencia?

Ako u koho. Ak však otázka znie „ako zvládnuť“– teda je to už pre mňa niečo, čo musím zvládnuť, pravdepodobne už ide o problém. Vtedy je najbezpečnejšou cestou určite abstinencia.


Mohlo by vás zaujímať:

Ako pôsobí alkohol pri pravidelnej a častej konzumácii na orgány?