WHO opisuje duševné zdravie ako: „stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť“.
Človek od narodenia začína spoznávať okolitý svet, učí sa reagovať na podnety, prijíma, vstrebáva, hľadá spôsoby ako sa čo najlepšie zadaptovať na život. To, ako sa naučí uchopiť „úlohy“, ktoré má na svojej ceste za dozrievaním, je ovplyvnené jeho genetickou výbavou, prostredím v ktorom vyrastá a ľuďmi, ktorí sú okolo neho.
Batoľa (vek 1 -3 roky) - obdobie charakteristické osamostatňovaním sa a spoznávania širšieho sveta prináša veľa nových úloh na životnej ceste. Pre rodičov je to náročné obdobie, v ktorom sa musia snažiť vyvážiť potrebu detskej samostatnosti a poskytovanie dostatočnej istoty a bezpečia.
Mentálna anorexia a bulímia sú pojmy často skloňované v súvislosti najmä s dospievajúcimi dievčatami a mladými ženami. Sú však profesie, ktoré vyvíjajú enormný tlak na správanie mladých ľudí v súvislosti s extrémnou štíhlosťou a s tým spojenými rizikami vzniku porúch príjmu potravy.
Radosť je výraz duševnej pohody. Je to jedna z najpríjemnejších ľudských emócií. Ľudia sa snažia zameriavať sa na dosiahnutie takých potrieb, ktoré vedú k pocitom šťastia a radosti.
Ako bojovať so stresom? Ako zostať v pohode a nedovoliť každodenným starostiam, aby vplývali na našu psychiku a telo viac ako je to nutné? Našťastie, existuje joga, ktorá tento nešvár modernej doby dokáže zvrátiť.
Žiarlivosť patrí medzi silné emočné prejavy človeka a je nám do istej miery prirodzená. Niektorí z nás majú sklon k žiarlivosti väčší, iní ju natoľko nepociťujú a ani neprejavujú. Kedy je v poriadku a kedy sa už blíži k chorobnému stavu?
Poznáte ten pocit, keď musíte niečo urobiť, odkladáte to už pár dní a stále dúfate, že sa tá práca vykoná sama bez vašej námahy? Odsúvate tieto nepríjemné a nechcené úlohy čo najďalej, aby ste nemuseli vynakladať žiadne nadmerné úsilie.
Pacienti, ktorí sa dlhodobo liečia na chronickú ranu sú veľmi citliví a netrpezliví, ohľadom dlhodobého a niekedy aj nezdarného liečenia ich problému. To sa môže podpisovať na psychickom stave nielen pacienta ale aj rodiny.
Napriek aktívnemu prístupu k životu nemôžeme poprieť fakt, že staroba je normálna vývinová fáza, ku ktorej patria určité fyzické, psychické a osobnostné prejavy, ktoré treba jednoducho akceptovať.
