Disociálna porucha osobnosti sa prejavuje správaním s asociálnymi až antisociálnymi následkami, nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel správania, vrátane porušovania zákona. Takýto človek vlastné záujmy a potreby výrazne povyšuje nad záujmy druhých ľudí a spoločnosť.
Strata zamestnania je fenomén, ktorý sa môže dotknúť každého z nás. Neschopnosť a nemožnosť získať novú vhodnú príležitosť môže prinášať traumatizujúce pocity a skúsenosti. Čím je nezamestnanosť dlhšia, tým hlbšie sú dôsledky zmien, ktoré táto životná situácia so sebou prináša..
Serotonín alebo hormón šťastia je neuromediator a tvorí sa v tráviacom trakte a centrálnom nervovom systéme v epifýze. Nachádza v centrálnom nervovom systéme, krvných doštičkách, žírnych bunkách a v bunkách tráviaceho systému.
Demencia je duševná choroba prejavujúca sa zhoršením pamäte a rozumových schopností v dôsledku degeneratívnych zmien v mozgovom tkanive. Zvyčajne ide o dlhodobý proces s pomalým zhoršovaním v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov.
Spánok je fyziologický stav organizmu. Pri tom nastávajú zmeny telesných a psychických funkcií. Dochádza aj k zmene stavu vedomia - spiaci človek nereaguje na zmeny vo svojom okolí.
Stres v akejkoľvek podobe pozná každý, keďže je súčasťou nášho života. Stres je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá sa naň kladie. Keď sa človek ocitne v strese, celý organizmus sa nasmeruje, aby sa so stresom nejako vyrovnal a prispôsobil sa mu.
Slovo kineziológia pochádza z gréckeho výrazu kineses, čo v preklade znamená pohyb. V medicínskej terminológii označuje vedu o svaloch a pohyboch tela. Objaviteľom kineziológie ako diagnostickej a liečebnej metódy bol chiropraktik George Goodheart. Kineziológia je založená na princípoch čínskej medicíny. Je zameraná na dosiahnutie energie a správnej funkcie tela využívaním širokej škály rôznych techník.
Psychóza je spoločný pojem pre skupinu porúch, respektíve príznakov, ktorých spoločnou charakteristikou je, že vedú k závažnému porušeniu schopností človeka správne vnímať realitu a schopností ovládať a riadiť vlastné správanie.
„Žiadny človek nie je ostrov, uzavreté odlúčené ja. Ale práve to je autizmus: ostrov oddelený od pevniny. Čím viac som ich poznal, tým viac sa mi javia ako cudzí druh, ako druh prazákladný, dovnútra zahľadený a jedinečný. Žijú tak ako cudzinci uprostred ľudskej pospolitosti.“ (O. Sacks)
Čaká vás ťažká úloha, ste veľmi vystresovaní, preto siahnete po krabici keksov, čokoláde či zjete namiesto jednej porcie dve? Opačným prípadom býva aj scvrknutý žalúdok, nič do seba jednoducho nedostanete. Stres ovplyvňuje rôznym spôsobom príjem potravy. Ako tomu prechádzať?
