Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou a ťažko korigovateľnou tendenciou reagovať úzkostne na rôzne životné situácie. Najproblémovejšie sú pre osobu s úzkostnou poruchou osobnosti najmä nové situácie, zvlášť ak sú spojené s kontaktom s novými ľuďmi alebo podávaním nejakého výkonu pred ostatnými.
Vo viacerých kultúrach majú potraviny a nápoje, ktoré obsahujú kofeín, nezastupiteľnú úlohu. Kofeín patrí medzi najpreskúmanejšie zložky potravy, ale doterajšie vedecké poznatky nie sú úplné, teda stále o ňom nevieme všetko, čo by sme mohli.
Genetické ochorenia vznikajú ako následok mutácie na úrovni génu alebo väčšej časti genómu , v spolupôsobení s vonkajšími faktormi.
Demencia je duševná choroba prejavujúca sa zhoršením pamäte a rozumových schopností v dôsledku degeneratívnych zmien v mozgovom tkanive. Zvyčajne ide o dlhodobý proces s pomalým zhoršovaním v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov.
Psychóza je spoločný pojem pre skupinu porúch, respektíve príznakov, ktorých spoločnou charakteristikou je, že vedú k závažnému porušeniu schopností človeka správne vnímať realitu a schopností ovládať a riadiť vlastné správanie.
Tento problém často riešia ľudia s nízkou hmotnosťou. Medzi nich patria aj pacientky s anorexiou, ktoré si uvedomili, že nízka hmotnosť je pre nich problém, ktorý chcú riešiť. No začať sa pravidelne a primerane stravovať nie je vždy ľahké. Ale veríme, že pomocou týchto rád to zvládnete.
Alkoholizmus je závislosť od alkoholu (neschopnosť prestať piť). Druhý problém pitia je to, že alkohol narúša každodenné činnosti. Tretí problém je, že užívanie alkoholických nápojov evokuje stres alebo emocionálne problémy.
Agorafóbia je úzkostná porucha (fóbia), ktorá sa prejavuje, silným strachom zo situácií ako je preprava v MHD, pohyb v obchodoch a obchodných domoch či na verejných priestranstvách.
Vaskulárna demencia je súbor symptómov zapríčinených rôznymi poruchami mozgu, pričom vedomie nie je porušené.
Žiarlivosť patrí medzi silné emočné prejavy človeka a je nám do istej miery prirodzená. Niektorí z nás majú sklon k žiarlivosti väčší, iní ju natoľko nepociťujú a ani neprejavujú. Kedy je v poriadku a kedy sa už blíži k chorobnému stavu?
