Serotonín alebo hormón šťastia je neuromediator a tvorí sa v tráviacom trakte a centrálnom nervovom systéme v epifýze. Nachádza v centrálnom nervovom systéme, krvných doštičkách, žírnych bunkách a v bunkách tráviaceho systému.
Mentálna anorexia je vážna psychická porucha. Ide o aktívne odmietanie jedla. Môže končiť smrteľne. Najčastejšie vzniká u dievčat (chlapci tvoria len 5% všetkých pacientov) v puberte alebo po puberte. V súčasnosti výskyt tohto ochorenia stúpa.
Spánok je fyziologický stav organizmu. Pri tom nastávajú zmeny telesných a psychických funkcií. Dochádza aj k zmene stavu vedomia - spiaci človek nereaguje na zmeny vo svojom okolí.
Laxatíva (preháňadlá) sú lieky, ktoré pacient užíva pri zápche a problémoch s črevnou peristaltikou.
Poruchy osobnosti sú skupina porúch, ktoré sa prejavujú takými dlhotrvajúcimi rigidnými odlišnosťami v správaní a prežívaní, ktoré spôsobujú významné problémy pre pacienta či jeho okolie. Poruchy osobnosti sa často vyvíjajú už od detstva a charakteristické prejavy nadobúdajú v období rannej dospelosti.
„Milujú okázalo rozmarný život, majú zlé spôsoby, opovrhujú autoritou, nerešpektujú dospelých, trávia čas tým, že sa flákajú a kvákajú spolu. Odporujú svojim rodičom, spoločnosť a rozprávanie sa je ich jediným zaneprázdnením, nenásytne jedia a tyranizujú svojich učiteľov.“ – Sokrates (Artlová, 1994)
Niektorí ľudia sa domnievajú, že môže vzniknúť závislosť na potravinách obsahujúcich veľa tuku a cukru a následne k prejedaniu a obezite. Znamená to azda, že na potraviny by sme mali nazerať rovnako ako na alkohol či cigarety? Alebo ide len o zámenu pojmov “závislosť na jedle”, “chuť na jedlo” a “porucha príjmu potravy”?
Čaká vás ťažká úloha, ste veľmi vystresovaní, preto siahnete po krabici keksov, čokoláde či zjete namiesto jednej porcie dve? Opačným prípadom býva aj scvrknutý žalúdok, nič do seba jednoducho nedostanete. Stres ovplyvňuje rôznym spôsobom príjem potravy. Ako tomu prechádzať?
Genetické ochorenia vznikajú ako následok mutácie na úrovni génu alebo väčšej časti genómu , v spolupôsobení s vonkajšími faktormi.
WHO opisuje duševné zdravie ako: „stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť“.
