Obsesívno-kompulzívna porucha je psychická porucha, pre ktorú sú charakteristické nutkavé myšlienky (obsesie) a konanie (kompulzie).
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa sa v anglosaskej literatúre označuje ako CAN - Child Abuse and Neglect. Tento pojem zahŕňa nielen aktívne formy ubližovania, ale aj rôzne pasívne formy.
Čo robiť, keď sa rozhodnete zbaviť tohto zlozvyku? V prvom rade je potrebné znížiť denné dávky prijímaného nikotínu, zmeniť jedálniček a pravidelne cvičiť...no úplne najdôležitejšie je mať motiváciu a skutočne chcieť zavesiť fajčenie na klinec.
Stres v akejkoľvek podobe pozná každý, keďže je súčasťou nášho života. Stres je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž, ktorá sa naň kladie. Keď sa človek ocitne v strese, celý organizmus sa nasmeruje, aby sa so stresom nejako vyrovnal a prispôsobil sa mu.
Slovo kineziológia pochádza z gréckeho výrazu kineses, čo v preklade znamená pohyb. V medicínskej terminológii označuje vedu o svaloch a pohyboch tela. Objaviteľom kineziológie ako diagnostickej a liečebnej metódy bol chiropraktik George Goodheart. Kineziológia je založená na princípoch čínskej medicíny. Je zameraná na dosiahnutie energie a správnej funkcie tela využívaním širokej škály rôznych techník.
Generalizovaná úzkostná porucha sa prejavuje dlhodobým telesným napätím a obavami (starosťami). Generalizovaná úzkostná porucha sa môže v prípade potreby lieči antidepresívami a psychoterapiou.
Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje výraznou a dlhodobou uzavretosťou voči okoliu. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti máva veľmi málo bližších vzťahov. Javí sa ako chladný s málo výraznými emóciami.
Histriónska porucha osobnosti je typická dlhodobou a opakujúcou sebadramatizáciou, teatrálnosťou, pričom vnútorné prežívanie býva plytké a rýchlo sa mení.
Anankastická porucha osobnosti je typická extrémnymi prejavmi poriadkumilovnosti, systematickosti, emocionálnej rigidity, tvrdohlavosťou v dodržiavaní vybudovaných rutín a pravidiel, tvrdošijným obhajovaním vlastných presvedčení a tendenciami k neustálej kontrole.
„Milujú okázalo rozmarný život, majú zlé spôsoby, opovrhujú autoritou, nerešpektujú dospelých, trávia čas tým, že sa flákajú a kvákajú spolu. Odporujú svojim rodičom, spoločnosť a rozprávanie sa je ich jediným zaneprázdnením, nenásytne jedia a tyranizujú svojich učiteľov.“ – Sokrates (Artlová, 1994)
