Selén vo výžive

V posledných rokoch sa venuje veľká pozornosť úlohe selénu. S poklesom príjmu v Európe dochádza k obavám, že pri jeho hraničných deficienciách by mohlo dochádzať k väčšiemu riziku vzniku chronických ochorení, napríklad rakoviny a ochorenia srdca. Je to však naozaj tak, a čo sa dá s tým robiť?

V posledných rokoch sa venuje veľká pozornosť úlohe selénu. S poklesom príjmu v Európe dochádza k obavám, že pri jeho hraničných deficienciách by mohlo dochádzať k väčšiemu riziku vzniku chronických ochorení, napríklad rakoviny a ochorenia srdca. Je to však naozaj tak, a čo sa dá s tým robiť?

Životne dôležitá úloha v organizme

Selén v organizme je zabudovaný do celého radu životne dôležitých bielkovín, ktoré sa nazývajú selenoproteíny. Dosiaľ sa identifikovalo dvadsaťpäť selenoproteínov, pričom patria: i) peroxidázy, ktoré majú významné protizápalové vlastnosti a chránia bunkové membrány pred poškodzovaním voľnými radikálni, ii) deiodinázy, ktoré sa zapájajú do produkcie tyroidného hormónu a iii) bielkoviny zúčastňujúce sa na reprodukcii a obnove DNA.

Zdroje selénu

Selén sa nachádza v pôde a v kameňoch, kumuluje sa v rastlinách a nimi vstupuje do potravinového reťazca. Selén je prítomný vo väčšine potravín a jeho bohatými zdrojmi sú orechy (najmä brazílske orechy), ryby a iné produkty rybolovu, vnútornosti (obličky, pečeň) a mäso. Selén je aj v obilninách, zelenine a iných rastlinných potravinách, ale jeho obsah kolíše podľa pôdy, na ktorej sa dopestovali. Európska pôda, v porovnaní s americkou, kanadskou a čínskou, je na selén pomerne chudobná.

Nižší príjem

Príjem selénu v severnej Európe za posledné desaťročia výrazne poklesol. V 70.rokoch minulého storočia bol príjem asi 60 – 70 µg na osobu denne, zatiaľ čo dnes sa odhaduje u žien iba na 30 µg a u mužov na 40 µg denne, čo je približne polovica množstva, ktoré sa odporúča.1,2 Predpokladá sa, že dôvodom môže byť väčšia závislosť na domácej produkcii pšenice namiesto dovážane, pričom kanadská a americká pšenica obsahuje až 50-násobne viac selénu ako jej európsky ekvivalent. Zaujímavé je, že po zapracovaní selénu do pôdy v 80. rokoch minulého storočia vo Fínsku zodpovedajúcim spôsobom narástli hladiny jeho príjmu (pozri tabuľku).

Zníženie odolnosti

Príjem selénu v Európe je síce pomerne nízky, ale zreteľné známky jeho deficiencie sa zatiaľ neprejavujú. Suboptimálny príjem selénu však môže znižovať produkciu selenoproteínov, čo môže spätne ovplyvniť obnovu DNA, imunitné a protizápalové reakcie a v konečnom dôsledku znížiť odolnosť proti takým ochoreniam ako je rakovina a ochorenie srdca.

Selén a rakovina

V poslednom čase sa objasnila úloha selénu pri vzniku rakoviny.3 Hoci existujú zreteľné mechanizmy, akými selenoproteíny redukujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny (napríklad čistenie organizmu od voľných radikálov, ktoré zapríčiňujú poškodenie DNA), dospelo sa k názoru, že existuje len málo dôkazov o tom, že potraviny obsahujúce selén chránia proti riziku vzniku akejkoľvek formy rakoviny, a to s výnimkou rakoviny prostaty. Selenoproteíny môžu znižovať riziko vzniku rakoviny prostaty, pretože sú zainteresované na produkcii testosterónu, ktorý je významným regulátorom normálneho aj abnormálneho rastu prostaty.

Ochorenie srdca

Meta-analýza trinástich štúdií, zameraných na pozorovanie úlohy selénu pri vzniku ochorenia srdca, zistila, že medzi markermi selénového statusu a rizikom ochorenia srdca existuje určitý inverzný vzťah. Štúdie populácie, ktorá prijímala dostatok selénu, však nepreukázali ochranu proti srdcovým chorobám a výsledky tých, kde sa selén pridával do stravy, sú veľmi nepresvedčivé.4

Hranica bezpečnosti

V Európe sa definovala horná hranica príjmu selénu pre dospelých na 300 µg/deň, u detí to postupne klesá až na 60 µg/deň pre 1 – 3-ročné deti.2 Prekročenie tejto hladiny môže v miernejších prípadoch viesť k chorobným zmenám pokožky a strate vlasov a nechtov, zatiaľ čo dlhotrvajúce zvýšené dávky (nad 900 µg/deň) vedú k neurologickým zmenám vrátane zníženej citlivosti, kŕčovitým záchvatom a dokonca až k ochrnutiu. Nadmerný príjem selénu z potravín je veľmi zriedkavý, pričom toxické prípady sa zaznamenali u švédskych detí, ktoré náhodou užili veľké množstvo selénových tabliet.5

Najvhodnejší je umiernený príjem

Hoci príjem selénu v Európe poklesol, stále to ešte stačí na ochranu proti zreteľným známkam deficiencie a podobne je to aj inde vo svete (pozri tabuľku).1 Zdá sa, že pri bežnom príjme zo stravy sa pomerne ľahko zabezpečia maximálne hladiny selenoproteínov, ktoré sa prostredníctvom selénových výživových doplnkov už nezvyšujú.3 Je to v súlade s nedávnym prehľadom o antioxidantových doplnkoch, kde sa nedokázal zreteľný prínos konzumácie selénu z nepotravinových zdrojov.6 Konzumácia rozmanitej stravy umožňuje získať dostatok selénu z potravín.

Zemepisné rozdiely v príjme selénu(µg/deň) u dospelých1

Región alebo krajina
Príjem selénu (Priemer ± štandardná odchýlka alebo rozsah)
Nový Zéland, málo selénu
11 ± 3
Čína, oblasť bez ochorení
13 ± 3
Čína, oblasť s vysokým obsahom selénu
1338
Južné Švédsko
40 ± 4
Fínsko, pred hnojením selénom
26
Fínsko, po hnojení selénom
56
Slovenko
27 ± 8
Spojené kráľovstvo, 1974
60
Spojené kráľovstvo, 1995
33
Taliansko
41
Nemecko
38 - 48
Francúzsko
47
Spojené štáty americké
80 ± 37
Kanada
98 - 224
Venezuela
80 - 500
ČASOPIS FOOD TODAY 05/2008

Odkazy

    1. FAO/WHO (2002). Požiadavky človeka na vitamíny a minerálne látky. Správa z konzultácie expertov, Bangkok Thajsko. Kapitola 15 Selén. Dostupné na: http://www.fao.org/DOCREP/004/Y2809E/y2809e0l.htm#bm21.1
    1. Vedecký výbor pre potraviny (2000). Názov vedeckého výboru pre potraviny na tolerovateľný najvyšší príjem selénu. Dostupné na http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out80g_en.pdf
    1. WCRF/AICR (2007). Potraviny, výživa, telesná aktivita a prevencia rakoviny – globálna perspektíva. Washington DC. Dostupné na www.dietandcancerreport.org
    1. Navas-Acien A, Bleys J & Guallar E (2008). Selenium intake and cardiovascular risk: what is new?. Current Opinions in Lipidology 19:43-49.
    1. Johansson L, Åkesson B and Alexander J (1997). Availability of selenium from soils in relation to human nutritional requirements in Sweden – Is there a need for supplementation. Report. Swedish Environmental Protection Agency, Stockholm, 104 pp.
    1. Bjelakovic G, Nikolova D, Gluud LL, Simonetti RG, Gluud C (2008). Antioxidant supplements for prevention of mortality in healthy participants and patients with various diseases. Cochrane Database of Systematic Reviews 2008, Issue 2. Art. No.: CD007176. DOI: 10.1002/14651858.CD007176.