Deti a obezita

Obezita sa stáva vo svete pandémiou. Za posledné dve desaťročia sa výskyt obezity strojnásobil. Nadváhou trpí v Európe polovica dospelých a každé tretie dieťa, pričom obezitu má až tretina. Na Slovensku pandémia obezity ešte nie je, preto je podľa I. Rovného najvyšší čas na zastavenie jej rozširovania.

Čo je obezita

Obezita a nadhmotnosť sú dané nadmernou hrúbkou podkožného tuku. Obezita nie je len nadmerné premnoženie tukových buniek, ale chronické ochorenie spojené s celým radom iných porúch. Ide o významný rizikový faktor, ktorý sa podieľa na vzniku množstva ochorení – od srdcovocievnych chorôb, osteoporózu až po malígne ochorenia (nádory hrubého čreva, konečníka, prostaty, prsníka či krčka maternice).

Na meranie stupňa obezity sa používajú rôzne metódy – meranie hrúbky kožných rias kaliperom, densitometrická metóda, merania obvodu a vzdialenosti rias (Matiegkova metóda), výpočet indexov WHR alebo, najznámejší spôsobom, pomocou BMI. Ak je BMI vyšší ako 25 hovoríme o nadváhe, v prípade BMI vyššieho ako 30 ide o obezitu. „Nadhmotnosť a obezita u detí sa však nemeria rovnako ako u dospelých. Dieťa nie je zmenšenina dospelého,“ upozorňuje Jana Nováková, vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ.

Deti a obezita

Zmena životného štýlu – najmä obmedzenie aktívneho pohybu, dramatický pokles odporúčaných dávok vitamínov a výživových látok – spôsobili, že detská obezita sa výrazne zvyšuje. Podľa celoštátneho antropometrického prieskumu z roku 2001 trpí na Slovensku vyše 12 percent dievčat a chlapcov nadváhou – z toho 7,8 % je obéznych chlapcov a 6,9 % obéznych dievčat.

„Vplyvom rôznych súťaží krásy a filozofiou, že krásny je štíhly človek sa u dievčat vo veku 17 až 18 rokov objavili trendy zoštíhľovania,“ vysvetľuje J. Nováková. Ako príklad uviedla, že chlapci za posledných päťdesiat rokov narástli o 9 cm a zároveň sa ich hmotnosť zvýšila o 7,7 kg, dievčatá narástli v priemere o 5 cm, ale bez zmeny hmotnosti.

Podľa prieskumu, ktorý robila WHO vo viacerých európskych krajinách, strávi 46 percent detí dve až tri hodiny denne pri televízore. Počítačovým hrám sa dve hodiny cez pracovné dni venuje 40 % školákov.

Alarmujúce sú aj stravovacie návyky – 25 % detí nikdy neraňajkuje a takmer polovica opýtaných (43,8 %) zje niekoľko sladkostí denne. Ovocie je denne 31 % žiakov, zeleninu len 22 % detí.

Správna strava

"Existuje iba nesprávne a správne stravovanie. Strava má byť zmiešaná, čiže z každého niečo, ale v správnom pomere. Keď človek jedáva viackrát denne menšie dávky, je tam menšie riziko vzniku obezity, ako keď sa raz za deň poriadne naje a potom neje nič," konštatuje I. Rovný. Deťom, ale aj dospelým by zároveň nemal chýbať pravidelný pohyb.

Na zdravotný stav vplývajú:

• 10 % genetické predispozície,
• 20 % zdravotná starostlivosť,
• 30 % vonkajšie prostredie,
• 40 % zdravý životný štýl.

Na konferencii zdravého srdca v Luxemburgu 2005 stanovili odborníci európske číslo zdravého srdca:

0 – 30 – 5 – 140 – 90

0 znamená žiadne fajčenie, 30 je počet minút nevyhnutného denného pohybu, 5 znamená maximálnu hodnotu cholesterolu (mmol/l) a 140 / 90 je ideálny krvný tlak.