Tienistá stránka epilepsie
Na Slovensku žije približne 60 000 ľudí s epilepsiou. V otázke jej liečby sú Slováci vo veľmi dobrej situácii, pretože väčšinou majú k najmodernejším liekom bližšie než pacienti v okolitých štátoch.
Napriek strachu a predsudkom, ktoré epilepsia u laickej verejnosti často vyvoláva, sa dnes toto ochorenie dá pomerne dobre liečiť. Hlavnou úlohou lekára – neurológa alebo epileptológa – je dosiahnuť u pacienta vymiznutie záchvatov, alebo ich minimalizovať tak, aby podávané lieky vyvolávali čo najmenej vedľajších účinkov, resp. čo najmenej poškodzovali pacientovo zdravie z dlhodobého hľadiska. No práve tu je pes zakopaný...
Aké lieky sú k dispozícii?
Na Slovensku máme pre pacientov registrovaných vyše 20 liekov s protikŕčovým (antikonvulzívnym) účinkom. Antiepileptiká sa delia na lieky prvej až tretej generácie, pričom nie vždy musí platiť, že liek tretej generácie niektorému pacientovi zaberie lepšie ako liek prvej generácie. Epilepsia je totiž veľmi individuálne ochorenie. I keď poznáme jej typické prejavy, tieto sa u každého pacienta líšia, a preto je nastavenie liečby individuálne a časovo náročné. Lekári musia postupnými zmenami dávky a druhu lieku nájsť ideálnu kombináciu účinných látok, ktoré najlepšie pacientovi zaberú, a nespôsobia pritom nejaké iné, nežiaduce účinky.
Treba mať totiž na pamäti, že liečba epilepsie je dlhodobá. Aj pri tzv. detských epilepsiách, ktoré môžu vekom vymiznúť, je nutné pacienta liečiť. Priebeh záchvatov u dospelých ľudí s epilepsiou má väčšinou opakujúci sa charakter. U detí je však nepredvídateľný – od niekoľkosekundového výpadku vedomia až po veľký záchvat, ktorý sa prejavuje stratou vedomia a trasením a prináša riziko úrazu.
Po stanovení diagnózy neurológ spravidla postupuje nasadením jedného lieku a postupne zvyšuje jeho dávku. Ak liečba dobre nefunguje, pridá druhý liek. Po čase môže prvý liek postupne vysadzovať, hoci prax ukazuje, že viacerým pacientom najlepšie vyhovuje kombinácia viacerých liekov v menších dávkach.
Vývoj liekov na liečbu epilepsie sa zameriava na „vylepšovanie“ starších liekov, ktoré spôsobovali závažnejšie vedľajšie účinky, a tiež na výskum celkom nových molekúl. Práve pri „vylepšovaní“ starších liekov je dôležité, v akej kombinácii pacienti lieky užívajú, keď sa u nich vyskytnú tieto nežiaduce účinky.
Niektoré klinické štúdie ukázali, že ak pacienti užívajú iba jedno antiepileptikum, vyskytujú sa vedľajšie účinky približne u štvrtiny z nich. Ak užívajú dva rôzne lieky, prejavujú sa rozličné vedľajšie účinky liekov u tretiny z nich. Zhruba polovica pacientov, ktorí užívajú tri a viac antiepileptík, trpí nejakými nežiaducimi účinkami. Aj preto je potrebné, aby lekári priebežne vyhodnocovali liečbu, a snažili sa znížiť počet potrebných liekov.
Čo sú nežiaduce účinky?
Vedľajšie – alebo nežiaduce – účinky nájdeme u každého lieku. Ak o nich pacient svojmu lekárovi povie, zostáva na ňom, aby zvážil prínos a riziko liečby. Niektoré nežiaduce účinky totiž môžu byť menej významné alebo prechodné a najmä v prvých týždňoch liečby sa s nimi stretne mnoho pacientov. Niektoré sa môžu postupne vytratiť aj samé, prípadne vymiznú tým, že lekár upraví dávkovanie lieku. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj dôslednosť pacienta v dodržiavaní vhodného životného štýlu (epileptici by mali dodržiavať pravidelný režim spánku a bdenia, nehovoriac o potrebe dôsledného užívania liekov).
K prechodným účinkom môže patriť únava, ospalosť, nadmerná tvorba slín, nevoľnosť alebo napínanie na zvracanie, priberanie na váhe, bolesť hlavy, kožná vyrážka, porucha krvotvorby, rôzne prejavy centrálnej nervovej sústavy. Závažné vedľajšie účinky sú však také, ktoré po pár týždňoch nevymiznú a môžu trvale (a závažne) poškodiť zdravie pacienta: napríklad zápal pankreasu (slinivka brušná), alergické fľaky na koži, chudokrvnosť, toxicita pečene, úbytok krvných doštičiek, zúženie zorného poľa alebo degenerácia sietnice.
Každý liek môže vyvolať u pacienta nejaký nežiaduci účinok. Preto je veľmi dôležité, aby pacient o svojich pocitoch s lekárom hovoril. Závažné nežiaduce účinky by totiž lekár mal nahlásiť Národnému centru pre nežiaduce účinky liekov v Bratislave (ide o tzv. Hlásenie o nežiaducom účinku lieku). Národné centrum dlhodobo zbiera všetky podnety a hlásenia lekárov, vyhodnocuje ich a upozorňuje nielen výrobcov, ale hľadá aj riešenia. Ak teda pacient dobre komunikuje so svojím lekárom, a ten o vedľajších účinkoch podáva hlásenia, obidvaja prispievajú k tomu, aby sa novšie lieky sústredili aj na ich odstraňovanie. V konečnom dôsledku tým získa predovšetkým pacient.
