Život so schizofréniou

Schizofrénia je vážne duševné ochorenie spôsobené poruchou činnosti mozgu, ktoré postihuje zhruba jedno percento celosvetovej populácie. Pri vzniku schizofrénie zohráva významnú rolu dedičnosť, aj keď ju nemôžeme považovať priamo za dedičné ochorenie. Okrem toho sa môže na vzniku podieľať celý rad negatívnych vonkajších vplyvov pred alebo aj tesne po pôrode, ktoré tiež narušia vývin mozgu. Psychologické faktory, napríklad záťažové situácie, negatívne životné udalosti a správanie blízkych osôb môžu byť spúšťačom ochorenia, ale nemožno ich považovať za príčiny. Neexistujú rodičia, ktorí by výchovou či prístupom mohli u svojich detí zapríčiniť schizofréniu.

Schizofrénia sa väčšinou prejavuje medzi 20 až 35 rokom života, a jej presná príčina zatiaľ nie je vedcom známa. Prejavuje sa u každého pacienta trochu iným spôsobom, jej príznaky môžeme rozdeliť do dvoch skupín. „Na začiatku, v psychóze, sú v popredí príznaky, ktoré sú akoby "navyše" oproti normálnej psychickej činnosti, tzv. pozitívne príznaky. Patria sem poruchy vnímania, myslenia a správania. Chorý väčšinou pociťuje stratu kontroly nad sebou a okolitým dianím, vníma, rozmýšľa a robí závery neobvykle, uzatvára sa do vnútorného sveta, môže mať problém odlíšiť podstatné od nepodstatného, vnímať, vidieť, počuť a cítiť veci, ktoré neexistujú - halucinácie. Jeho myslenie môže strácať súvislosti a vytvárať nesprávne úsudky, nepravdivé presvedčenia - bludy. Pacienti majú často napríklad pocit, že ich niekto ohrozuje, prenasleduje, kontroluje alebo ovplyvňuje. Navonok sa tieto poruchy môžu prejavovať ako podozrievanie, nedôvera, nepriateľské alebo vystrašené správanie. Príznaky druhej skupiny, tzv. negatívne príznaky, sú prejavom úbytku schopností a psychických funkcií oproti normálne fungujúcemu človeku, a viac sa prejavujú v ďalšom priebehu ochorenia. Sú menej rušivé a nápadné navonok, ale pre chorého sú veľmi nepríjemné, pretože ťažšie prežíva a prejavuje city, pociťuje prázdnotu a oslabenie vôle, uzatvára sa do seba, nemá záujem a menej komunikuje,“ uvádza MUDr. Peter Korcsog, primár psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote.

Mohlo by vás zaujímať:

Schizofréia znamená únik od reality

Čo môže za poruchu osobnosti?

S dušou v nemocnici

Odhaduje sa, že na Slovensku týmto ochorením trpí okolo 50 000 pacientov. Približne tretina z nich sa ale nelieči, lebo si neuvedomujú, že sú chorí a nechcú spolupracovať. Súčasný prístup odborníkov k liečbe nachádza východisko v moderných antipsychotikách, tzv. antipsychotikách druhej generácie. Dokazuje to aj percento pacientov, ktorí sú týmito prípravkami liečení; podávajú sa až 60 percentám z nich. Existujú v tabletovej alebo injekčnej forme. Tablety do pol roka ale prestane samovoľne užívať až 60 percent pacientov. „Nepravidelné užívanie alebo odmietanie liečby je najčastejšou príčinou návratu (relapsu) ochorenia, preto sa v udržiavacej liečbe osvedčili injekcie s dlhodobým účinkom (označované ako depotné antipsychotiká). Podávajú sa raz za 2 až 4 týždne a pomaly sa uvoľňujú z miesta aplikácie. Zabezpečujú plynulú, dobre kontrolovateľnú liečbu, preto sú účinnejšie v predchádzaní návratu ochorenia. Prvé takzvané prvogeneračné depotné antipsychotiká používame už približne 50 rokov, ale posledné roky je už aj nová generácia antipsychotík k dispozícii v injekčnej forme. Aplikujú sa v ambulancii, a pre pacientov a rodinu je tento spôsob liečby pohodlnejší a menej stigmatizujúci, pretože si nemusia denne pripomínať užívanie tabletiek. Vyhovujúcu liečbu ale samozrejme musí určiť lekár a podľa stavu pacienta vybrať najvhodnejší liek aj spôsob podávania,“ opisuje MUDr. Peter Korcsog a dodáva: „Schizofrénia síce nie je vyliečiteľná, ale dnes vďaka účinným liekom s miernejšími nežiaducimi účinkami je reálnou snahou liečby dosiahnuť u chorého nielen potlačenie prejavov choroby, ale aj obnovu fungovania v bežnom živote. Základným predpokladom je dlhodobá a neprerušovaná liečba antipsychotikami, preto je spolupráca pacienta pri ich užívaní kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim jej výsledok.“

V spoločnosti sú rozšírené škodlivé mýty a nepravdy ohľadom ochorenia, ktoré stigmatizujú nielen samotných pacientov ale aj ich rodiny. Ľudia často veria, že schizofrénia je neliečiteľná, že vedie k rozštiepeniu osobnosti, k zníženiu inteligencie, že chorí sú nevyspytateľní a nebezpeční. Pomáhať týmto chorým môže každý človek, stačí ak na základe objektívnych informácií prehodnotí svoje negatívne postoje a predsudky. Diagnóza duševnej poruchy by nemala byť nálepkou, ktorá ich vylučuje zo spoločnosti, ale skôr upozornením na to, že potrebujú pomoc a podporu v liečbe.

Ďalšie novinky a zaujímavosti v oblasti zdravia, krásy a životného štýlu nájdete TU. Čítajte a buďte informovaní o všetkom čo Vás zaujíma.

Autor: Zuzana Blažejová