Výzva lekárov Karlovej univerzity: je nutné čo najskôr konať a urýchliť návrat k normálnemu životu!

11 lekárov Karlovej univerzity v týchto dňoch podpísalo výzvu, v ktorej žiada vládu zásadne zrýchliť uvoľňovanie opatrení počas pandémie COVID-19, v prospech zdravia občanov, ekonomickej a spoločenskej stability, a tiež prosperity krajiny.
Lekári Karlovej Univerzity vyzývajú k zrýchleniu uvoľňovania opatrení počas pandémie COVID-19

Univerzita Karlova | Zdroj: Facebook.com

Česká republika je už takmer šesť týždňov blokovaná reštriktívnymi opatreniami, ktoré boli zavedené v súvislosti s ochranou zdravia občanov pri epidémii COVID-19.

Lekári Karlovej univerzity žiadajú českú vládu zásadne zrýchliť uvoľňovanie opatrení

Ako sa píše v spoločnom stanovisku lekárov, motiváciou pre vznik tejto výzvy je ochrana zdravia občanov Českej republiky, ktorých dlhodobé obmedzenia ohrozujú, obava o ich budúcnosť, či už zdravotnú či ekonomickú, a tiež snaha vyvrátiť nepravdy a mýty, ktoré sú o pandémii koronavírusu šírené.

Plošná opatrenia podľa lekárov nepovedú k odstráneniu COVID-19. Je potrebné vytvárať predovšetkým imunitnú odpoveď u väčšiny populácie, čo bude chrániť aj ohrozené skupiny obyvateľstva.

Vo svojom stanovisku skupina lekárov vychádza z aktuálnych epidemiologických dát, znalostí, faktov, expertíz a tiež z ich odborných i praktických skúseností a poznatkov.

Lekári odporúčajú nasledovné opatrenia a tiež vyvracajú niektoré mýty spojené s pandémiou COVID-19:

1. Čo najskôr obnoviť plnú lekársku starostlivosť pre všetkých občanov

Od začiatku marca dochádza podľa lekárov v zdravotníckych zariadeniach v ČR k výpadku služieb pre važne chorých pacientov, ktorí nie sú pozitívni na koronavírus.

Sú zastavené preventívne programy v kardiovaskulárnej starostlivosti a v onkológii, boli napríklad obmedzené odbery orgánov pre transplantácie a rad chirurgických výkonov.

Zbytočné obete na životoch spôsobuje odkladanie plánovaných výkonov, aj strach chorých ísť včas do nemocnice.

2. Zdravotnícky systém nezkolaboval a nezkolabuje pod náporom pacientov s COVID-19

Tím lekárov sa opiera o fakty z Talianska, ktoré uvádzajú, že 80% populácie prechádza COVID-19 s ľahkými príznakmi nevyžadujúcimi si hospitalizáciu.

Z 20% závažnejších symptómov si 5% vyžadovalo príjem na intenzívnu starostlivosť. Do 21.4. 2020 sa ČR nedostala vo vyťažení intenzívnych lôžok cez 45% kapacity, trvalo teda majú viac ako polovičná rezervu.

3. Koronavírus nezvýšil prirodzenú úmrtnosť v ČR

Každý rok v ČR zomrie prirodzenou smrťou približne 110 000 ľudí, tj. priemerne zomrie každý deň asi 300 ľudí.

Zosnulých, u ktorých bol identifikovaný COVID-19, je za deň priemerne 5 - avšak smrť minimálne polovice z nich nemá priamu súvislosť s ochorením COVID-19, jedná sa o úmrtie spôsobené iným závažným ochorením.

4. Získavanie kolektívnej imunity

Každý jedinec si protilátky vytvára v rôznom množstve a v rôznom časovom období. V populácii môže byť veľa jedincov, ktorí koronavírus úspešne prekonali, a nemajú zvýšené alebo detekovateľné množstvo protilátok.

Tento fakt podporuje odhad počtu darcov krvnej plazmy, kde množstvo protilátok - a teda vhodnosť odberu tejto plazmy - bude mať cca jeden z ôsmich až desiatich darcov, ktorí COVID-19 prekonali, a uzdravili sa.

Podľa lekárov Karlovej Univerzity je argumentácia, že ak kolektívne testovanie neodhalí v populácii dostatok prípadov s pozitívnymi protilátkami, potom musíme pokračovať v karanténnych opatreniach a reštrikciách, chybná.

5. Seniori potrebujú bezpečný sociálny kontakt, nie absolútnu karanténu

Ukazuje sa, že zhoršenie priebehu ochorenia COVID-19 súvisí predovšetkým s pridruženou chorobnosťou, nie s vekom ako takým. Ide o poruchy výživy, onkologické a kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, možno niektoré lieky.

Ohrození nie sú primárne "starší ľudia", ale "ľudia krehkí a važne chorí". V tom sa COVID-19 podľa odborníkov nelíši od všetkých záťaží vrátane chorôb, ako to poznáme z epidémií chrípky.

6. Fyzické zdravie ide ruka v ruke so zdravím duševným, zdravím sociálno-ekonomickým a zdravím českej demokracie

Existuje preukázaný vzťah medzi kardiovaskulárne úmrtnosťou, početnosťou onkologických ochorení a psychiatrickými ochoreniami v súvislosti so stratou zamestnania.

Dlhodobá izolácia je devastačná pre celú spoločnosť. Izolácia a obmedzenie aktivít zvyšujú spotrebu alkoholu a iných návykových látok, závislosť na počítačoch a gamblerstvo.

Izolácia vedie k nárastu domáceho násilia, rozvodovosti, napätia v spoločnosti a agresivity.

V závere svojej výzvy lekári dodávajú, že v tejto neľahkej dobe potrebujeme viac optimizmu a rozumných riešení, nesmieme prepadať strachu, panike a beznádeji, a veria že k tomu aj ich výzva prispeje.


Viac k téme COVID-19:

Epidemiológ z Harvardu nepredpokladá koniec pandémie v lete 2020!

Nový výskum spochybňuje kolektívnu imunitu!