Šia-cu je tradičné japonské liečebné umenie, ktorého korene siahajú až do starovekej orientálnej medicíny. Jeho cieľom je stimulovať životnú energiu prostredníctvom využitia viacerých povrchových bodov na našom tele.
Vírus chrípky A (H1N1), ktorý bol nedávno zistený, je novým subtypom vírusu chrípky postihujúcim ľudí, ktorý obsahuje gény vírusov prasacej, vtáčej a ľudskej chrípky v takej kombinácii, aká nebola nikdy predtým nikde vo svete zaznamenaná.
Pandémia vírusu prasacej chrípky napadla od svojho prvého výskytu v apríli 2009 už viac ako 1 milión Američanov, pričom si vyžiadala 500 životov. V celosvetovom meradle infikovala ďalšie desiatky tisíc ľudí a zabila takmer 2000 z nich.
MUDr. Igor Bukovský, PhD. (odborník na zdravú výživu) - Prečítajte si návod ako si pripraviť z bazy čiernej extrakt na prevenciu, počas chrípkového obdobia.
Unikátna liečba vlastným močom stará tisíce rokov. Prečo urinoterapia? Je to dostupný biologický preparát, dokonca si ho sami vyrábame a nestojí nás to nič.
Pneumotorax (kolaps alebo spľasnutie pľúc) znamená vniknutie vzduchu do hrudníka, do priestoru medzi popľúcnicou a pohrudnicou - pleurálnej dutiny. Pľúca kolabujú a nastáva porucha dýchania a cirkulácie rôzneho stupňa – podľa rozsahu.
Táto forma alergie patrí medzi pomerne časté. Zvieracie alergény sú prítomné najmä v ich výlučkoch – v slinách, moči, kožnom maze, kožných šupinách, perí, ale aj v krvi. U mačiek a psov sú to primárne sliny a šupiny kože; u škrečkov, morčiat či zajacov sa nachádzajú najmä v ich moči, pote a výkaloch...
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je alergia štvrté najčastejšie sa vyskytujúce ochorenie na svete, pričom na Slovensku počet alergikov za posledných sto rokov narástol z pol percenta až na viac ako 40 percent populácie.
Dýchanie je nevyhnutné pre život človeka. Dýchaním dochádza k výmene plynov. Do tela sa privádza kyslík a z tela sa odvádza kysličník uhličitý. Veľmi dôležitý vplyv na hojenie rán má transport, teda prenos kyslíka do tkanív. Je zabezpečovaný systémom ciev a krvi.
Priamoúmerne s klesaním teplôt stúpa počet smrkajúcich a pokašliavajúcich ľudí v našom okolí. Môžu za to vírusy a baktérie, ktoré prichádzajú ruka v ruke s chladnejšími dňami. Príroda skúša našu trpezlivosť a nádcha, kašeľ či bolesť hrdla nenechajú na seba dlho čakať.
