10 super knih, ktore sa venuju problemom poruchy prijmov potravy.
Textová Inzercia

Doprajte si prirodzenú kompozíciu všetkých aktívnych látok v ich prirodzenej synergii.
Zdroj foto: Shutterstock.com
Prvýkrát sa poruchy príjmu potravín objavili v záznamoch lekárskych a anglických lekárov v roku 1870. Písalo sa „o odmietaní potravy, extrémnom poklese hmotnosti s amenorheou, zápchou, poklesom tepovej frekvencie“. V 19. storočí trpelo relatívne dosť dospievajúcich dievčat zo strednej vrstvy hypochochronnou anémiou – nápadnou bledosťou a nechutenstvom. Lekári už vtedy videli súvislosti medzi týmto ochorením a úmyselným obmedzovaním potravy zo psychogénnych príčin.
Najrozšírenejšie formy porúch príjmu potravy sú: mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatovité prejedanie. Poruchy príjmu potravy môže diagnostikovať iba lekár-špecialista, psychiater alebo psychológ.
Anorexia nervosa je choroba, pri ktorej pacient odmieta potravu, chce stále znižovať svoju hmotnosť a ovládať svoje telo. Neustále ma pocit, že je neprimerane tučný. Najčastejšie ňou trpia dospievajúce dievčatá, no nie sú ojedinelé ani prípady starších žien či mužov.
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN 10) je mentálna anorexia klasifikovaná tak, že hmotnosť mladej ženy musí klesnúť pod 15 % jej priemernej hmotnosti vzhľadom na jej výšku, vek a stavbu tela (BMI index je nižší ako 17,5). Pokles telesnej hmotnosti si mladé ženy spôsobujú samy – nejedia, zvracajú, užívajú preháňadlá, nadmieru cvičia.
Podľa štatistiky je mentálna anorexia u 0,2 až 0,8 % dospievajúcich dievčat.
Na rozdiel od anorektika pacienta trpiaceho bulímiou nespoznáme tak ľahko. Bulimik svoje trápenie dokáže ukrývať dlhšie.
Bulímia sa prejavuje sa prejedaním a vzápätí vracaním, ktoré si človek sám spôsobí či vyvolá. Vedie ho k tomu pocit viny.
Spočiatku je pre bulimikov vracanie spôsobom očistenia organizmu, neskôr k nemu pristupujú systematicky – najedia sa a zároveň nepriberú. Po krátkom čase však znovu pocítia hlad a majú potrebu prejedať sa, aby to opäť vyvrátili. Takto sa dostávajú bulimici do začarovaného kruhu problémov – život sa stáva pre nich neznesiteľný. Sociálne sa izolujú, boja sa, že v spoločnosti sa o ich probléme vie, nechodia do práce, uzatvárajú sa, mávajú depresie.
Bulímiou trpí asi 5 až 15 % študentiek stredných a vysokých škôl. Choroba je typická pre vekovú skupinu 16- až 20-ročných.
Mentálnou bulímiou trpí 2 až 4 % žien.
Má podobné znaky ako bulímia, s týmito špecifikami:
Redukčné diéty môžu byť doslova živnou pôdou pre postupné rozvinutie porúch príjmy potravy. Podľa rôznych štatistík až u 20 až 30 % žien redukčné diéty zvyšujú asi osemkrát riziko vzniku anorexie alebo bulímie.
Svoju nie pozitívnu funkciu pritom majú médiá, ktoré propagujú množstvo „zaručených“ redukčných diét ako aj pretrvávajúci ideál ženskej krásy stelesnený vo vychudnutej mladej žene. V porovnaní s minulosťou už tiež neplatí, že redukčné diéty držia hlavne ženy s vysokou nadváhou a ľudia po operačných zákrokoch. Dnes sa strácajú hranice medzi zásadami zdravej, správne vyváženej stravy a diétnym spôsobom života.
Málokto si tiež uvedomuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia zdravia pri držaní prísnych redukčných diét. To je spojené so zvýšeným rizikom úmrtia hlavne na ochorenia srdca. Držanie prísnych diét má veľký vplyv aj na duševné zdravie (prechodne vyvoláva mierne euforickú náladu a paradoxne aj nárast energie). Z dlhodobého pohľadu je však hladovanie pre organizmus veľká záťaž – ohrozuje zdravie a život človeka.
Čím možno na prvý pohľad spoznať anorektičky či bulimičky? Obe skupiny majú svoje charakteristické príznaky. Spoločné majú to, že sú závislé od hodnotenia okolia a majú sklony k perfekcionizmu.
Dievčatá a ženy s mentálnou bulímiou mávajú na seba prehnané nároky, túžia byť vo všetkom perfektné. Bývajú závislé na hodnotení druhými. Cenia si schopnosť sebaovládania a sebakontroly a ich porušovanie v záchvatoch prejedania, znášajú veľmi zle. Hanbia sa a trpia pocitmi viny, hnevajú sa na seba. Často sa vyhýbajú spoločnosti, uprednostňujú samotu.
Anorektické aj bulimické dievčatá a ženy majú spoločné to, že sú závislé od hodnotenia okolia a majú sklony k perfekcionizmu. Rovnako ich spája dôraz na sebaovládanie a sebakontrolu, pri anorexii je však extrémne dodržiavaný, zatiaľ čo pri bulímii opakovane porušovaný. Ich videnie seba je narušené a svoje telo vnímajú ako nepriateľa, s ktorým treba bojovať. Nepriateľský postoj majú spočiatku aj k človeku, ktorý im chce pomôcť.
Aj v pokročilom štádiu má choroba pre nich totiž určité „výhody“.
Napríklad veria, že pomocou zvracania sa im podarí zostať štíhle. Niekedy nepomáha ani vysvetlenie, že zvracaním sa zbavia len asi 30 – 50 % skonzumovanej stravy a že preháňadlá a diuretiká neznižujú kalorickú hodnotu jedla.
Pri mentálnej anorexii nejde o klasické nechutenstvo k jedlu, ale skôr o premáhanie hladu a znižovanie dávok jedla s cieľom schudnúť. Na začiatku je obmedzovanie jedenia výdatných potravín, postupne sa znižuje aj príjem nízkokalorických jedál. Niekedy obmedzia aj príjem tekutín.
Napriek vychudnutosti trpia pocitom, že sú tučné, hlavne v oblasti brucha, bokov a stehien. Zároveň mávajú zvýšený záujem o jedlo, recepty a varenie pre svojich blízkych. V rozpore s tým, ako vyzerajú sú mnohé dievčatá stále aktívne a výkonné. Učitelia ich posudzujú ako vzorné žiačky, disciplinované, so zmyslom pre zodpovednosť. S rozvojom choroby sa však dostávajú do konfliktov s rodičmi. Odmietajú pripustiť, že s nimi niečo nie je v poriadku, preto v spojitosti s jedlom často klamú a podvádzajú.
Anorexia aj bulímia sú špecifické duševné ochorenia, ich príznaky – ak aj sú všeobecne popísané – často nevie rozpoznať blízke okolie ani tí, ktorí chorobou trpia. Prinášame vám základné znaky, ktoré môže spozorovať dotyčný sám, jeho rodičia či partner.
Ak ste sa tu našli, prípadne máte podozrenie, že niekto z vášho okolia trpí poruchami príjmu potravy, treba zakročiť. Neváhajte! Anorexia a bulímia sú veľmi hlbokými priepasťami. Kto však do niektorej z nich padne, neznamená to, že z nej nemôže znovu vyjsť nahor.
Nutkanie na zvracanie, nadmerné prejedanie... môžu, no nemusia byť príznakmi porúch príjmu potravy. Dotyčný často nevie sám odhadnúť, či už „do toho spadol“. Podľa čoho sa môže zorientovať?
Liečenie poruchy príjmu potravy býva náročné a väčšina chorých má k nemu rozporuplný prístup. Anorektické pacientky sa obvykle necítia byť choré a liečiť sa prichádzajú, až keď im rôzne telesné komplikácie doslova ohrozujú život. Bulimické pacientky vyhľadajú pomoc častejšie, ale samotná spolupráca s nimi býva tiež náročná. Pri terapii s dospievajúcimi pacientkami je nevyhnutná spolupráca s rodičmi.
Ochorenie spôsobuje dlhodobé problémy nielen samotným dievčatám a ženám, ale aj ich rodinám, priateľom, či zamestnávateľom. Narúša všetky oblasti života – osobné, sexuálne, sociálne aj profesionálne. S trvaním poruchy navyše rastie riziko vzniku iných závislostí (alkohol, drogy) a pokusov o samovraždu. Preto sa s diagnostikou a liečbou treba obrátiť vždy na odborníkov (obvodný lekár, psychiater, psychológ).
V záujme úspešnosti liečby je potrebné chorému poskytnúť vyrovnané rodinné zázemie, pokojné prostredie. Nešetrite prejavmi lásky, priateľstva a podpory v prirodzenej miere. Ak je to možné, snažte sa vtiahnuť chorého do spoločných aktivít, nenechajte ho uzatvárať sa do seba.
Diagnóze PPP venujte dostatočnú pozornosť, ale súčasne nedovoľte, aby bola jedinou témou Vašich rozhovorov s chorým, aby nepriamo nepriaznivo zasahovala do života ľudí v blízkosti chorého.
Ak chorý žije s vami v spoločnej domácnosti, zabezpečte plnohodnotnú stravu pre všetkých rodinných príslušníkov s dostatkom zeleniny a ovocia. Pri bulimických prejavoch je vhodné mať v domácnosti obmedzené množstvo potravín.
Liečba porúch príjmu potravy je dlhodobá a náročná pre chorého a jeho blízkych. Ak je zrejmé rozhodnutie chorého vyzdravieť, ak spolupracuje s odborníkmi (psychiater, psychológ, príp. dietológ) pravdepodobnosť vyliečenia je dobrá – do 70%. Pri nedostatočnej spolupráci chorého pri 23 % prechádza toto ochorenie do latentného, chronického štádia (La Revue de Medicine Interne 11.6.1990; Archives de Pediatrie 13.5.2006).
Zdravý človek žijúci v blízkosti chorého na porúch príjmu potravy (napr. rodičia a dieťa) často netuší, čo môže byť príčinou vzniku anorexie a bulímie, nemá predstavu, čo prežíva chorý, nevie, ako na chorého reagovať, ako byť nápomocný, ako žiť s touto diagnózou v blízkosti až po fázu uzdravenia.
Rovnako chorý, keď si dokáže uvedomiť svoj vlastný život ohrozujúce počínanie, sa často cíti osamotený, nevie, kde a ako začať svoje vymotávanie sa z problémov porúch príjmov potravy. Chorý nevie, čo meniť vo svojom živote a hlavne ako tú zmenu dosiahnuť, ako sa budú prejavy porúch príjmu potravy počas liečby meniť, atď.
Odpoveď na tieto a mnoho ďalších otázok súvisiacich s poruchami príjmu potravy nájde každý napr. v dostupnej literatúre.
Z pre nás jazykovo dostupných zdrojov treba odporučiť monografie špičkových odborníkov z Českej republiky. Okrem publikácií určených pre odbornú verejnosť, títo odborníci vydali monografie určené pre laickú verejnosť.
Doc. MUDr. Hana Papežová, PhD. – je vedúcou lekárkou na Psychiatrickej klinike 1. LF UK, Praha. Dlhodobo sa orientuje na liečbu poruchami príjmu potravy s hlavnou orientáciou na systematickú psychoterapiu.
PhDr. František David Krch – psychológ na Psychiatrickej klinike Všeobecnej fakultnej nemocnice, Praha. Liečbe porúch príjmu potravy sa viac rokov venuje ako psychológ v úzkej spolupráci s lekármi.
Hana Papežová : Bulimia nervosa, Psychiatrické centrum Praha, 2003
Autorka vhodnou formou, návodmi vysvetľuje laickej verejnosti, ako najlepšie porozumieť poruchám príjmu potravy, ako sa aktivizovať, odhodlať k liečbe. Ponúka niektoré komunikačné prístupy, ktoré by mali pomôcť zvýšiť a posilniť rozhodnutie ku zmene, ku liečbe. Autorka podčiarkuje potrebu motivácie pre úspešnú liečbu.
Hana Papežová : Anorexia nervosa, Psychiatrické centrum Praha, 2000
Kniha je stručná, zrozumiteľná. Jej podtitul vystihuje obsah: „Příručka pro všechny, kteří nemocí trpí – postižené samotné, jejich rodiny, přátelé, partnery a některé odborníky (učitele a lékaře první linie)“.
František David Krch: Poruchy příjmu potravy, Grada, 1999
Autor v knihe ponúka systematický prehľad informácií o príčinách vzniku, výskytu, o zdravotných dôsledkoch a liečbe anorexie a bulímie podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy. Kniha je určená čitateľom s hlbším záujmom o tento zdravotný problém.
František David Krch: Mentální anorexie, Portál Praha, 2002
Kniha v dvoch častiach pokrýva celú šírku anorexie, podvýživy a úzkosti viazanej na hmotnosť, sebakontrolu. V prvej časti je podčiarknutá neochota chorého vzdať sa svojich zlých „diétnych“ návykov, pretože sa príliš silno prispôsobil úlohe chorého, vyhovuje mu takáto manipulácia cez chorobu so svojím okolím. Dôraz autor kladie na spôsoby motivácie chorých na liečbu. V druhej, praktickej časti knihy autor ponúka niektoré cesty svojpomoci na zmenu postojov k sebe samému a k okoliu, ponúka zmenu stravovacích a pohybových návykov.
František David Krch Bulimie - jak bojovat s přejídáním, Grada, 2003
Vo všeobecnej časti sa čitateľ dozvie základné informácie o poruchách príjmu potrvy, o jej dôsledkoch a nebezpečenstve, o možných príčinách jej vzniku. Praktická časť - svojpomocný sprievodca je pomôckou pre každého, kto sa chce aktívne zapojiť do svojej liečby porúch príjmu potravy.
František David Krch: Bulimie – jak bojovat s přejídáním, Grada, 2003, 2. vydanie
Obsah 1. vydania je doplnený o odporúčanú skladbu stravy, pravidelnosť jedenia, ponúka vzorové jedálníčky.
Jana Kocourková: Mentální anorexie a bulimie v dětství a dospívání, Galen, 1997
Prehľadne formulovaná kniha o poruchách príjmu potravy. Obsahuje základné príčiny a prejavy porúch príjmu potravy. Autorka ako psychoanalytička sa zamerala na psychologickú podstatu tohto závažného zdravotného problému.
Lindsey Hall, Leigh Cohn: Rozlučte se s bulimií
Kniha vysvetľuje vznik bulímie, definuje vplyvy. Autori kladú dôraz na duševné problémy, ktoré sú pôvodcom prejavu bulímie. Podáva základné možnosti ako vyzdravieť, kladie dôraz na aktívny prístup chorého, zmenu jeho postojov, denného programu, stravovania. Vyzýva chorého k aktívnej liečbe. Podstatu smerovania knihy vyjadruje veta: „Žiadna zázračná pilulka nerieši emočné a duševné problémy, ktoré sú v pozadí bulímie.“
Sarah Grogan: Body image aneb Psychologie nespokojenosti s vlastním tělem
Peggy Claude- Pierre: Tajná řeč a problémy poruch příjmu potravy
Jana Sladká Ševčíková: Z denníku bulimičky
Peter Cooper: Bulimie a záchvatovité přejídání
Marion Crooková: V zajetí image těla
Naomi Wolf: Mýtus krásy
Ludmila Trapková, Vladislav Chvála: Rodinná terapie psychosomatických porúch
Gillian Moore-Groarková, Sylvia Thompsonová: Keď sa jedlo stane vašim nepriateľom, Slovenský spisovateľ 1998
Táto kniha sa zaoberá všetkými aspektami anorexie, bulímie a prejedania sa. Dáva návod, ako si pomôcť, vzhľadom na to, že mnohé rodiny sa musia vyrovnávať s traumou syna či dcéry trpiacich poruchou stravovania.
10 super knih, ktore sa venuju problemom poruchy prijmov potravy.
Moja skusenost so svojpomockou je vyborna, mozem len doporucit. Chodim na OA skupinu, kazdy pondelok o 19:00 na Cukrovej 4, zvoncek kancelaria.
Som ochotna sa s niekym predom dohodnut a odprevadit niekoho na miting, ak to bude potrebovat. Skupina funguje na baze dobrovolnosti, bez poplatkov, jedina podmienka clenstva je tuzba prestat nutkavo jest.
Ema
TERMIN anorexia neznamrna že chce niekto schudnut, Je to nespravny termin.
Nechut do jedla -anorexia byva aj pri iných interných problémoch- traviace problémy,endo atd.
Niektoré dievčate su chude od narodenia, su také typy, a jedia normalne.
Velmi dobre to vie riešiť iný špecialista, alebo rodina.
Ked niekto chce pribrat tak to nejde tak lahko, niekto tažko pribera, dlho mu to trva., ma to byt prirodzene a nie na silu, pomaly.
Je taky termin nedostatok lasky spoločnosti.,
Doprajte si prirodzenú kompozíciu všetkých aktívnych látok v ich prirodzenej synergii.