Psychické zdravie v čase pandémie: Čo robiť keď nevidíme „svetlo na konci tunela“ ?

Pandémia nového koronavírusu je pre väčšinu z nás bezprecedentnou situáciou, s akou sme sa doposiaľ nestretli a nevieme na ňu reagovať. Ako si v tejto situácii udržať mentálne zdravie? Aj zdraví a aktívni ľudia si potrebujú v čase pandémie chrániť svoje psychické zdravie pred stresom.
psychika v čase pandémie COVID-19

Zdroj: Freepik.com

Súčasná situácia je pre všetkých stresujúca. Strach a úzkosť z ochorenia COVID-19 a z toho, čo všetko by sa mohlo stať, majú negatívne dôsledky na psychickú pohodu detí aj dospelých.

Navyše znižovanie sociálnych kontaktov vyvoláva pocity izolácie a osamelosti a zvyšuje úzkosť a stres vo všetkých vekových skupinách.

Stále však ide o najúčinnejšiu stratégiu v boji proti pandémii. Aj preto je dôležité nezabúdať, že psychické zdravie je rovnako dôležité ako zdravie fyzické.

Keď psychika nevidí „svetlo na konci tunela“ trpí

Vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 už dlhé mesiace mení naše životy. Nevyhnutné obmedzenia proti šíreniu pandémie priniesli radikálnu zmenu životného štýlu a zaužívaných stereotypov.

Rodičia pracujú doma, deti sa učia doma, starí rodičia zostávajú osamotení, nemôžeme sa stretávať s rodinou a s priateľmi, venovať sa naplno záľubám, cestovať... Jednoducho robiť to, čo nám prinášalo v živote radosť a každodenné psychické povzbudenie.

A takému prežívaniu neprospievajú ani vzťahové a výchovné problémy a finančná, neraz až existenčná neistota vzniknutá problémami so zamestnaním.

Na začiatku sme si mnohí povedali „vydržíme“, ale pri zhoršujúcej sa situácii to aj tí psychicky najodolnejší jedinci nezvládajú. Niekedy je ťažké vyhnúť sa negatívnym myšlienkam a úzkosti.

K strachu o vlastné zdravie, o zdravie svojich najbližších, sa pridáva pocit straty slobody a absencia „svetla na konci tunela.“ Je totiž preukázané, že pokiaľ ľudia vedia, kedy sa nepriaznivá situácia skončí, zvládajú ju oveľa lepšie.

V prípade pandémie koronavírusu nám však takýto „svetlý bod“ v budúcnosti zatiaľ chýba. Aj preto je dôležité, aby sme využili každú príležitosť pomôcť krehkej psychike zostať v rovnováhe.

Keď duša hovorí rečou tela

V dnešnej dobe sa obávame najmä o svoje fyzické zdravie. Ale fyzické a psychické zdravie sú spojené nádoby a keď nás bolí duša, netrvá dlho, kým nás začne bolieť aj telo.

Štúdia potvrdzuje, že ľudia, ktorí trpia fyzickými zdravotnými problémami, až tri krát častejšie navštevujú expertov na mentálne zdravie.

Zlé fyzické zdravie vedie teda k psychickým problémom, ale platí to aj naopak. Psychické problémy významne ovplyvňujú fyzické zdravie človeka.

Dnes už vieme, že psychika má veľký význam najmä pri srdcovocievnych ochoreniach (ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, vysoký krvný tlak), ochoreniach tráviaceho traktu (vredová choroba, chronický zápal hrubého čreva), cukrovke, alergických ochoreniach, ale aj pri nádorových ochoreniach.

Aj za mnohými telesnými ťažkosťami, kde sa nezistí žiadny chorobný nález, sú často práve psychické problémy. Patria sem bolesti hlavy, chrbta, závraty, únava, bolesti na hrudníku, bolesti tráviaceho traktu, hnačky alebo zápchy, poruchy spánku.

Spoznaním príčiny ťažkostí a ich odstránením alebo aspoň snahou ich riešiť sa zlepšujú aj telesné ťažkosti.

Vedeli ste, že?

  • Slovo stres pochádza z anglického slova stress a znamená tlak, záťaž, vypätie. Anglické slovo stress pochádza zasa zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“ (prinútiť, použiť násilie), ktoré je odvodené od latinského „strictus, stringere“ (uťahovať, stláčať)?
  • Za otca moderného výskumu stresu je považovaný kanadský endokrinológ, chemik a univerzitný pedagóg Hans Hugo Bruno Selye?
  • Štatistiky o počte ľudí pod vplyvom stresu sa líšia, k dispozícii sú čísla od 33 % do 91%?
  • Mnohé štúdie potvrdili, že stres výrazne oslabuje náš imunitný systém?
  • Negatívny stres sa podieľa na rozvoji srdcovo-cievnych chorôb, ochorení tráviaceho systému a psychických ochorení?
  • Chronický stres môže viesť k depresii?

Ako zistíte, že ste v strese?

  • Fyzické symptómy – únava, potenie, zovreté hrdlo, stiahnutý žalúdok, svalové kŕče, búšenie srdca, ľahké poruchy spánku.
  • Emočné symptómy – precitlivenosť, plač, podráždenosť, rozrušenie, úzkosť, rozčúlenie.
  • Intelektuálne symptómy – nesústredenosť, chybovosť, časté zabúdanie, ťažkosti vyvinúť iniciatívu.

Prečítajte si aj:

Terapeutka o psychike v čase pandémie COVID-19: Nežite v bubline plnej strachu!