Psychológia
Problém s červenaním sa
Mám 15 rokov a mojím problémom je červenanie, čo mám robiť keď - idem po ulici - niekto sa ma niečo opýta , proste keď som stredobodom pozornosti tak očerveniem potom sa cítim nepríjemne. Trvá to asi 3 mesiace.
Problém s bývaním so starou mamou
Môj problém je myslím dosť nezvyčajný. Týka sa starej mamy, ktorá má 74 rokov. Od decembra bývame spolu v jednej domácnosti, v zrekonštruovanom dome - moji rodičia, brat, ja a babka. Pätnásť rokov sme nepočúvali nič iné, len aby sme predali byt a bývali spolu s ňou. Nakoniec sa tak aj stalo, babka prepísala dom na rodičov, predali sme byt, zo staršieho domu sme spravili krásny nový dom, čiže po hektickom období sme sa tešili na kľud a harmóniu v novej domácnosti spolu so starou mamou. Bohužiaľ opak je pravdou. Dnes je to presne pol roka čo bývame spolu pod jednou strechou, a hádky, krik a urážanie sa máme takmer na dennom poriadku. Nikto by to nepovedal na starú 74 ročnú nevinne pôsobiacu ženu. No jej zatrpknutosť, tvrdohlavosť a neprimeraná hrdosť privádza moju maminu dennodenne k slzám. Keď sa snažím babke dohovoriť ja alebo ocino, tak sme zlý pre zmenu my. Táto žena chce z každej situácie vykorčuľovať ako víťaz, keď spraví chybu, neospravedlní sa, neustúpi - práve naopak, zaútočí a dá vám ranu pod pás, aby mohla byť znovu práve ona obeť. V celom jej živote sa nemala tak dobre ako sa má teraz. Všetky práce na dome, boli financované mojimi rodičmi, zariadili jej novú izbu, v chladničke má všetko po čom jej žalúdok túži, v živote jej nikto nič nevyčítal, aj keď vieme že si za celý svoj život nedokázala odložiť ani cent, ale to je minulosť, žila si svoj život, ktorý nebol ani zďaleka taký svätý, akou svätou mučenicou sa robí ona teraz. Náš problém však spočíva v stravovaní. Babka schudla cca. 10 kíl, a v posledných mesiacoch to začala robiť tak, že zje jeden chlebík na raňajky, potom ju zavoláme na obed keď je náhodou v izbe alebo vonku, ona príde do kuchyne a opýta sa, či si môže dať kúsok chleba ? pritom má ale naloženú polievku a samozrejme pripravené aj hlavné jedlo. Po každom menšom upozornení na chybu, ktorú spraví, a tých robí veľmi veľa, sa ona uzatvorí do seba, zamračená behá po dome, ukazuje pohľadom ako veľmi jej vadíme, a nechce nič jesť. Keď jej povieme, aby sa najedla, o čo jej vlastne ide, tak povie, že ona sa stravuje iba toľko aby aspoň trochu žila, teraz som ju citoval. Ľudia ale nie sú slepí a vidia, že s tou ženou sa niečo deje, ona si proste zaumienila, že nás zničí tým, že prestane jesť, aby ľudia mohli hovoriť, že je zúbožená odkedy spolu bývame. Prosím Vás o pomoc, radu, alebo o akýkoľvek návod na túto situáciu. Hlavný problém je medzi mojou mamou a babkou, pretože maminu bolí to ako sa k nej babka správa, ako neustále klame, intriguje a ruší harmóniu v našej rodine. Babka jednoznačne dáva najavo ako veľmi jej vadí, že bývame spolu, že nemá posledné slovo, že nemôže všetkým organizovať život a že všetci netancujú tak ako si ona povie. Je to veľmi ťažké vysvetliť takto cez písomnú správu, lepšie je raz vidieť ako 100x počuť. Proste sa človeku zdvíha žalúdok nad falošnosťou mojej starej mamy, ona si zjavne neuvedomuje čo robí, že ničí všetkých naokolo, pritom sa snaží byť ona tou týranou, vykrikuje hrozné veci do očí mojej mamy, a hoci tomu nikto nechce veriť, žena ktorá má 74 rokov, vzhľadom bezbranná starenka, je vo vnútri tvrdá skala, s diabolskými myšlienkami, a slovnou zásobou človeka v najlepších rokoch. Prosím Vás o radu ako by sme mali postupovať, lebo takto to bohužiaľ nebude môcť ďalej v našej domácnosti fungovať, a taktiež Vás prosím o radu, ako prinútiť starú mamu začať znovu pravidelne jesť, lebo podľa mňa je to jednoznačná psychická porucha.
Problém s psychiatrom vo vypätých životných situáciách
19-ročný syn je už cca 10 rokov sledovaný psychiatrom. Máva depresie, najmä vo vypätých životných situáciach. V jednej takej sa práve teraz nachádza, jeho psychický stav je hrozný a neviem, či je to dôsledok alebo príčina, ale rozhodol sa, že už nebude brať lieky ani navštevovať lekára. Existuje nejaká možnosť, ako by som ho k tomu mohla ja donútiť?
Problémy s vedomým dýchaním
Mám 16 rokov a uz zhruba týžden mám problemy s dychanim, co si myslim ze má na svedomí psychika. Zacalo to v skole, ked som náhle pocítila, že sa nemožem nadýchnuť, hned nato sa mi začala točiť hlava a myslela som že asi odpadnem....Odvtedy som si začala uvedomovať, že dýcham. Začala som dýchať vôlou. Ked som zaneprázdnená tak to, že dýcham ani nevnímam, ale ked som v pokoji, alebo ked zaspávam tak musím mysliet na to aby som dychala, bojim sa, že ked prestanem dýchať, tak sa udusím. Vacsiu cast tejto noci som nespala, len preto, ze moja mysel bola zaneprazdnená vedomím, že dýcham. Ja uz neviem, co robit, stále sa musim sustredit len na tu jednu vec. K psychologovi ist nechcem lebo by mi dal isto nejake antidepresiva, čo si myslím že by malo vela vedlajších učinkov a zase ja niesom blazon. Ale nieco s tym robit musím lebo teraz sa musím sustrediť hlavne na skolu a nie na to ze dycham.
Pri pohlavnom styku sa neviem sústrediť, pociťujem paniku až hnev
Mám 30 rokov a problém s psychikou - čoraz častejšie panikárim pri sexe. Síce sa ľahko vzruším, ale pri pohlavnom styku som napätý, ľahko strácam koncentráciu, cítim strach, prerastá to do paniky až hnevu. Pochopiteľne vtedy je vzrušenie preč a prídem o erekciu. Vyviesť z rovnováhy ma vie veľa vecí, napríklad že mi je zima, že sa mi neleží pohodlne, že počuť nejaké zvuky, mucha v miestnosti, že zazvoní telefón... Najčastejšie ma rozhodí chlad na nohách alebo ak ma manželka nejak pritlačí - vtedy mám doslova chuť odhodiť ju od seba. Nebolo to vždy, začalo to občasne cca v lete minulý rok, najhoršie to bolo v zime keď som bol takmer 2 mesiace \"nepoužiteľný\", bol som ako \"vypnutý\", nepomohol mi ani pohár vínka pred sexom na uvoľnenie, dokonca mi nezabral ani Cialis. Na jar sa všetko zlepšilo, sex bol OK, no teraz sa moja panika zase vracia. Dnes som mal zase neúspešný pohlavný styk, pocítil som prudký nával nervozity a mal som proste chuť vyskočiť z postele a ujsť. Cítim že sa to znovu vracia, prosím viete mi pomôcť a povedať čo s tým robiť?
Problémy s depresiami manžela
Manzel pracuje vo velmi narocnej funkcii (manazuje asi 11 firiem, je extremne schopny, inteligentny, trpi asi 7r.depresiami. Konkretnej diagnostike-panicka porucha, depresia, predchadzalo dlhsie hladanie (slepe crevo, infarkt, panicka porucha..) skusal brat lieky (serlift, xanax...), skusal terapiu, ale nikdy dlho nevydrzal. Posledny rok mi pride, ze situacia sa extremne zhorsuje, kombinuje lieky-xanax, neurol, rivotril a alkohol, velm si ho vazim, chcem mu pomoct, ale mam pocit, ze je to cim dalej tym horsie. Zle spava, riesi to liekmi, ci alkoholom, mame dve deti 10r., 6r., ked pridu jeho stavy (pocity paniky, vycerpania, unavy, depresie), a to cim dalej tym castejsie, som bezradna, okolie (rodina, blizki kamarati) si to zacinaju vsimat. Budim sa v noci a rozmyslam, ako mu pomoct. Velmi muza lubim, ale zacina byt nepricetny, vynechava robotu, vyhovara sa na horucky, ako ho donutit jednat, uvazujem o rozvode, odstahovani.
Psychické problémy v každom smere
Mám psychickú krízu :( Neviem čo mám robiť, som psychicky úplne na dne. Mám len 19 rokov a všetci odo mňa niečo chcú, všetci na mňa tlačia. Maturujem za necelý mesiac, teda hrozí mi že ma nepustia k maturitám, moja matka je už na mňa totálne nahnevaná, môj priateľ tiež pretože sa mu totálne vyhýbam, skoro vôbec nejem , s nikým sa nechcem baviť. Veľmi ťažko zvládam stres. Nakoľko moja mama býva v rakúsku a môj brat chodí domov iba na víkendy, tak bývam sama. Nikoho nemám okrem priateľa s ktorým sa večne hádam. Cítim sa strašne sama. Vždy mi všetci niečo vyčítajú( že prečo som nespravila to a prečo som nespravila to), nikomu nezáleží na tom ako sa cítim. V 15 rokov som trpela depresiami a pred necelými 2 rokmi som sa strašne pohádala s mojou mamou a doslova som sa zosypala ( nevedela som dýchať, nevedela som sa hýbať, nič som nevnímala a iba som plakala). Ja už tento tlak psychicky nezvládam. Potrebujem pauzu ktorú si bohužial nemôžem dovoliť.
Problémy v živote s priateľom s kamoškou, nespoznávam samú seba
Mam 19 rokov a studujem na vysokej. Bola som vesele dievca, ktore si verilo a bola som stastna...vsetko sa zhorsilo minuly rok, ked som sa chcela rozist s priatelom, s ktorym sme uz pat rokov. Nebola som si ista ci ho este lubim, mala som v sebe zmatok a vtedy som ho podviedla. Bolo to raz a neplanovala som to, dozvedel sa to, nie odo mna. Napriek tomu chcel somnou zostat i ked sa vo mne strasne sklamal, takisto ako ja v sebe. Nikdy to nespomina. Ja som si aj vdaka tej bolesti co som mu sposobila, uvedomila, ze ho velmi milujem a chcem za nasu lasku bojovat. Prisli vycitky svedomia-obrovske, preplakala som cele noci, nedokazala som pochopit ako som mohla takto ublizit tomu najmilovanejsiemu. A on mi este odpusti a miluje ma. Proste som sa uz nespoznavala, stratila som samu seba. K tomu sa pridala akasi apatia voci skole, vzdy ma velmi bavila no posledneho polroka tam vobec neviem vydrzat, absolutne sa nedokazem prinutit ucit. Neskutocne ma to hneva, lebo cely zivot som bola vyborna ziacka a dost cielavedoma. Pred dvoma tyzdnami nam zomrel psik, ktoreho sme mali 11 rokov. Hrozne nas to celu rodinu vzalo. Doteraz som sa s tym nevyrovnala. A moja najlepsia kamoska sa mi totalne odcudzila, co ma trapi vlastne uz od konca strednej. Ked som sama, citim sa uplne hrozne, stale myslim na vsetko zle co som spravila. Ked som s ludmi snazim sa predstierat tu veselost, ale casto potlacam slzy. Tento stav sa mi zhorsil ked som pred 2 mesiacmi zacala brat Curacne (isotretinoin) ale neviem posudit, ci je to kvoli tomu lieku alebo prirodzeny vyvin, pretoze uz raz som to brala a vtedy som take problemy nemala. Priznam sa, ze som pomyslala na samovrazdu, ale bojim sa. Potom si poviem preco to ukoncit definitivne a dostanm strasnu chut odist prec, uplne do inej krajiny, kde ma nikto nepozna a takpovediac zacat odznova.
Priateľ sa pri akomoľvek probléme upína na cudzie ženy
Ohladne riesenia problemov sexualnym stykom. Snazim sa totiz zistis, ci moze ist o vazny psych. problem, ked som zistila, ze pri akomkolvek probleme, ale aj bez neho sa priatel neustale upina na cudzie zeny. Pri akomkolvek probleme napr. aj pri vypovedi, odmieta rozpravat sa a vyhladava spolocnost zien za ucelom sexu. Zijeme spolu 2,5 roka, vzdy si vazil, ze ho dokazem vypocut a viem poradit, spolocne zaujmy aj plany do buducnosti sme mali, dostatok nehy a aj porozumenia. Dost ma to prekvapuje, pretoze aj sam od seba mi povie, ako si vazi, ze tak do neho vidim, ale nerozumiem tomu. Mozno ide o nieco obycajne, ale mam taky ten zensky pocit, ze moze ist o nieco vazne. Moze ist aj o nejaky druh trapenia, kedze ho opustila po polroku manzelstva ex, ktora sa rozhodla pre ineho muza? Na jednej strane tuzi po rodine, tesil sa na dieta a na druhej strane vyhladava sex. kontakt s cudzymi zenami. Narovinu o tom so mnou rozprava, ze vobec netusi, preco to robi, a ze si nevie pomoct. Mne to pride ako nieco vazne. Je to navonok hodne sebavedomy chlap, spolocensky, zabavny a obcas hodne rozciteny. K dnesnemu dnu uz nie sme spolu, ale trapi ma to.
Pravidelné bolesti žalúdka a následné zvracanie
Mám 18 rokov a mávam pravideľné bolesti žalúdka a následné vracanie potom, ako sa nachádzam v silnejšom psychickom rozpoložení najmä večer. Skúsil som ísť 3 krát na diskotéku a 3 krát som potom ked som o 2hej prišiel domov a chcel zaspať, tak mi prišlo zle, začalo to pichaním v bruchu až som vždy musel vracať. Vždy keď zavriem oči, zdá sa mi, ako keby som ešte bol priamo v dianí a počujem ešte napr. hudbu s takou ozvenou a blikanie pred očami, proste nepokoj. Stáva sa mi to aj keď som niekedy dlhšie niekde vonku podvečer s kamarátmi a sa nejako bavíme, potom mi je zle. Nepijem alkohol a neberiem žiadne látky. Posledné razy to je už tak, že dlhšie zaspávam s bolesťami, potom ma to prinúti vstať, vyvraciam sa a potom už niekedy zaspím našťastie.
Problém s úprimnosťou - neustále klamanie a vymýšľanie
S priateľom som vo vzťahu rok a pol. Ja mám 21 rokov a on 25. Všetko by bolo v poriadku keby nemal problém s úprimnosťou. Neustále klame nielen mňa ale aj svoje okolie. Rád si vymýšľa a prikrášľuje rôzne situácie. Vôbec nevidí rozdiel medzi klamstvom a pravdou. Neuvedomuje si ako ubližuje mne tým, že ma neustále klame. Vymýšľa si rôzne veci pred ostatnými ako napr. nový "kšeft", aby ukázal, že veľa zarába(pritom zarába veľmi slušne). Vymýšla si rôzne situácie,aby zapôsobil. Vôbec nevie ukázať úprimnú tvár. Niekedy sa mi zastavuje rozum nad tým čo si dokáže vymyslieť. Po pol roku vzťahu si za mojím chrbtom písal a stretával sa so svojou bývalou priateľkou, ale ja som nemala šancu na to prísť, lebo aj ku mne sa správal ako keby sme boli úžasný pár. Neskôr sa ku mne vrátil a sme odvtedy spolu rok. Pred pár dňami som mu našla správy ako si pred pol rokom opäť s ňou písal. V tých správach klamal aj ju. Musela by som to tu veľmi podrobne opísať tie jeho klamstvá,aby to nevyznelo tak, ze občas zaklame.Chápem, že každý človek občas zaklame, ale myslím si, že u neho je to už vážnejší problém. Preto som ho poslala na vyšetrenie psychológovi. Myslíte, že som urobila dobre?
Prenasleduje ma nepríjemná žena
Mam 33rokov, za sebou rozvod, roky som zila uplne krasne sama so sebou a teraz mam snubenca a cakame dieta. Zacina mi krasna etapa v zivote o ktorej som vzdy snivala. Problem mam v tom ze som sa zamotala so zenou ktora je v rovnakom veku, ma manzela a dve deti a vzdy chcela az prilis vela casu travit so mnou skoro kazdy druhy den a stale mi hovorila a stazovala sa aka je nestastna, nadavala na manzela a pod. Vzdy som ju vypocula a snazila sa jej pomoct-ale prisla som na to ze ona pomoc vlastne nechce-chce iba nadavat a ja aby som sedela a pocuvala to. Odporucila som jej psychologa, aj tam chodila a prestala, nepriznala sa co jej psycholog hovoril. Zacala som sa jej vyhybat, nezdvihat telefony-lebo ked som jej zdvihla tak ma milo ale aj tak castovala preco jej nezdviham,kde som bola, kde pojdem-je mi to smiesne lebo moj priatel co mi je tak blizky ma takto NEPRENASLEDUJE. Zacala otravovat mojich blizkych osobne a aj telefonicky-lebo byvaju v blizkosti a cislo ma len na to ak by sa jej nieco stalo,kym ma manzela cely den v praci a pod. a ona to takto zneuziva.. otazkami kde som momentalne kde sa nachadzam a pod.Ved ani moji blizki niekedy nevedia kde som, som napriklad na prechadzke sama so sebou a podobne-nezijeme v jednom dome.. Nemam na nu sil-povedala som ze som tehotna a chcem sa venovat sama sebe-dlho sme na dietatko cakali.. Ako jej to mam este vysvetlit-nechcem ublizovat, ale ona mne moze? Co s tym, mala som kopu priatelov ale toto nie je kamaratstvo, je emocionalne nedospela zena, nedokaze byt sama so sebou a je plna pesimizmu, nevie si vazit ludi okolo seba-ja sa takymto ludom vyhybam. Ked clovek chce poviem svoj nazor, pomozem ale su urcite hranice. Ako keby bola zla ze som otehotnela a uz sa nebudem venovat jej. Vyhybam sa jej lebo nepotrebujem taku kamaratku, ked sa chcem venovat zachvilu babetku a svojmu buducemu manzelovi. Stretavam sa aj s inymi kamaratkami raz za par mesiacov a je to ok. Kazdy mame svoje rodiny..Sranda je este v tom, ze je to uz tretia taka zena podobna ktora sa v mojom zivote vyskytla za sebou. Co ich pritahujem? Tych dvoch zien predchadzajucich som sa zbavila tak-ze zazila som s nimi sok ked mi vycitali ako pubertiacky ze preco sa s nimi nekamaratim,preco nejdem von ked oni chcu,preco sa im nezdoverujem o imtimnosiach s mojim priatelom..vzdy som im musela byt po chuti-ale prisiel mi do zivota muz a kedze aj oni maju svoje rodiny-aj ja som chcela zacat novy manzelsky zivot, deti a tak. Jasne som im povedala-ze sa uz nechcem stretavat a bude to tak najlepsie-lebo im nedokazem pomoct s ich povahou.. Rozisli sa somnou v hneve, ale ja ich lutujem.. Priatel mi povedal ze su bohuzial chore..A treba sa im radsej vyhnut lebo teraz je pre nas dolezite dietatko ktore cakame a potrebujem byt v klude..Co s tou tretou zenou?
Problém s liečbou panickej poruchy
Chcela by som sa opytat na moj problem s liecbou panickej poruchy. Lieky uzivam od novembra 2011 a to Neurol 0,25mg-pol tbl rano a 1 vecer a Citalec 20 pol tbl rano. Lekar povedal,ze som v liecbe este malo a davky mi zatial neznizuje,myslim si, ze reagujem dobre na lieky, citim sa fajn, viem, ze pri tychto liekoch treba vysadzat postupne ale aj vas by som sa chcela opytat ci liecba trva dlho ako mi povedal min.rok? Dnes mi lekarnicka povedala, ze Neurol sa vacsinou uziva len pri akutnych stavoch, Citalec treba brat pravidelne,rada by som Neurol vysadila uplne ved ked sa teda uziva iba pri akutnych stavoch. A este jedna otazka, preco sa moze choroba vratit po prelieceni? Citala som aj na forach, ze ludom po liecbe sa vratili stavy uzkosti. Ako je mozne, ze pri liekoch sa moze uzkost objavit a aj zvysovat davky sa musia?
Priateľ mi ubližuje a nadáva aj keď nemá dôvod
Možno by sa zdal môj problém malicherný, ale nie je to tak. Sama už neviem, ako to mám vysvetliť priateľovi, aby nebol drzý a nenadával mi. Moje dohováranie vôbec nepomáha. Nedalo mi nenapísať Vám, lebo už sama si vravím, čo je veľa, to je veľa. Uvediem príklad: včera som mu povedala, že asi nemá záujem byť so mnou, keď ide preč na výlet. Akurát som sa vrátila z dlhej cesty, bolo mi to ľúto. Vôbec som nečakala, že táto veta, ktorú som ani zle nepovedala, ho tak naštve, že mi povedal, aby som netrepala k.....y, jedla a držala hubu. A to sa stáva pri takých klasických príležitostiach pomerne často. Sú to prípady, kedy nemá právo mi niečo špatné povedať, či mi vynadať. Ja napríklad, mu niečo urážlivé nemôžem povedať, lebo by sa neviem čo stalo, ale on to robí! Už veľakrát mi takto ublížil, a sú to situácie, že som sa vždy divila, ako to vôbec môže povedať. Nemá problém mi povedať, že som hlúpa, sprostá dokonca aj vulgárne slová. Ale viete, ja sa necítim sprostá, či neinteligentná. On to vie v skutočnosti tiež, a vie aj, že je výbušný, často ho to mrzí, ospravedlní sa mi. Len mňa to prestáva baviť! Skutočne mám pocit, že som príliš dobrá voči nemu, a viem, že mnohé iné by si to nenechali. Ja ho veľmi ľúbim, preto to ešte ako tak beriem. Boli chvíle, ked mi hrozne ublížil, ale ani vtedy mu tak nenadávam ako on mne. Povedala som mu, že už sa na neho ani tešiť nebudem, tak on mi odpovie, že tam nemusím ani chodiť. A ešte to zvalí na mňa, že on chcel byť ku mne dobrý, ale ja som to pokazila, lebo hovorím niečo za neho. To ma vie strašne nahnevať, táto veta. Akoby mal právo keď ho nahnevám, mi nadávať, a ešte ja som zlá. Čudujem sa tej jeho povahe, pretože je dosť inteligentný, ale nerobí zo sebou v tomto ohľade nič. Aj s jeho mamou som o tom už hovorila, ale čo ona spraví? Len sa čudovala. Pritom je z dobrej rodiny, viem že ma miluje, to vidieť, ja ho milujem, ale už nevládzem byť urážaná. Dokonca sa pri našej bráne len otočil so slovami maj sa. Akoby ho vôbec nemrzelo, že ma to bolí. Ani ma nechytil za ruku, keď ma odprevádzal, mám z toho veľmi zlý pocit. Ked som mu vravela, že druhá žena by sa na neho v takom prípade vykašľala, on mi odpovie, že mňa by muži ani nechceli. Ale hlavná vec je, že inokedy mi vyznáva lásku a že je veľmi šťastný, že má také dievča. Neviem, prečo som si zaslúžila všetky tie urážky:( Takéto chladné správanie sa už opakovalo neraz. Bojím sa, že to pôjde takto ďalej, pretože si plánujeme spolu budúcnosť, pripravujeme si dom na bývanie, a okrem tej výbušnosti má omnoho viac dobrých vlastností, ktoré mi veľmi vyhovujú, a dosť mi pomáha, stará sa o mňa. Už má len jeho a dedka. Ked si predstavím, že by som jedného z nich stratila, neviem, čo by so mnou bolo. Dedko je dosť starý a chorý. Jemu sa môže hocikedy niečo stať, a keby som nebola už ani s priateľom, budem úplne úplne sama! Prežívam zlé obdobie, a priateľové nadávky mi to neuľahčujú. Prosím, čo by mi pomohlo? Rada by som vymyslela niečo účinné, ale nemám žiadnu predstavu. A rozprávať sa s ním o tom, to nezaberá. Nie som nejaká fajnovka, prežila som si na svoje mladé roky veľa zlého, naučila som sa byť trpezlivá, tolerantná, pokorná, ale je mi ľúto, že zbytočne musím ešte aj takto trpieť.
Priateľ má problém komunikovať s mojimi rodičmi a kamarátkami
Je to iba nesmelost alebo choroba? Moj priatel ma 25korov sme spolu už piaty rok no stale nekomunikuje s mojimi rodičmi kamaratkami nie že by nechcel ideme spolu von a jednoducho iba počuva nezapája sa. ked je vonku zo svojou partiou kamaratmi ktorích pozna od malička je tam král !! viem že to nerobi naschval najskor mi to ani nevadilo ale na poslednej oslave rodinnej sa to vyhrotilo a všetci sa ma pytali co mu je že je ticho a podobne veci... bolo a je mi to dost hlupe lebo ked sme spolu komunikujeme spolu uplne bez problemov dokonca ma aj on\"zbalil\" :-) PLANUJEME BUDUCNOST BYVANIE, DETI A JE TO Z JEHO INICIATÍVY (TEDA NIE LEN Z JEHO) on povie že sa vie normalne porozpravat s rovesníkmi že iba pred mojimi rodičmi ma rešpekt a pred staršími tiež...no aj s neznamim rovesnikom mu trva moc dlho kym sa spozná aj zo spolužiakmi na Vš. všade pride mi to až take nedospele neviem už naozaj ved cely život nemožme byt iba spolu a s jeho priatelmi ked sme s niekym novým viac krat už sa ako keby otukal ale aj tak mu to trva podla mna až neprimerane dlho a zvlast na svoj vek a skusenosti...asi velku rolu zohrava aj to, že rodičia medzi sebou nekomunikuju nestretavaju sa moc s rodinou celkovo ich vztahy v rodine su jednym slovom chladne. Nema odkial poznat normalnu komunikaciu v rodine ale ako mu pomoct aby sa tak nehanbil alebo jednoducho aby sa aj on necitil že si nema čo povedat s ludmi čo nepozna ? ako keby daval zastenku že ich ale ani nechcel poznat ja už važne neviem. P.S. Nas život je inak bohaty chodime na ples, športujeme, tancujeme , bavíme sa vsetko ale iba s ludmi čo pozna vtedy je super.
Problém s migrénami
Od detstva mavam migreny, pred dvoma rokmi mi zacala galaktorea a pred rokom mi zistili na MR cystu Ratkeho vychlipky. Chcem sa spytat, ci tato cysta (ak by sa zvacsovala)moze sposobovat nejake psychicke poruchy, prip. poruchy osobnosti.
Priateľ nevidí že sa niečo deje s naším vzťahom
Co mam robit ked moj priatel nevidi problem v nasom vztahu? zaciatky boli normalne potom mu zacalo na mne viac zalezat a teraz ma kontroluje vsetko mi zakazuje a povie ze potrebuje iba mna musim aj ja iba jeho nic ine chce ma pretvarat a povie ze nas vztah je uplne normalny mne tak nepride.
Priateľ mi zakazuje všetko čo sa dá
Potrebovala by som poradit vo vztahu s mojim priatelom. Neustale ma kontroluje a zakazuje mi priatelov a dokonca si s nimi pisat a telefonovat maze mi telefonne cisla chce hesla od mailov a od vsetkeho zakazal mi moju byvalu pracu a hovorii mi ze mi nezakazuje mozem robit coo chcem ale bez neho ze on chce zenu taku a taku a mysli si ze len jeho nazor je spravny a ostatne hned zavrhne nepripusta kompromisy nepripusta ze by mal mat pravdu niekto iny ako on privlastnuje si ma, vsetko co poviem oznci za hlupe a trapne. musim sa spravat podla neho vtedy am miluje.vyzera to teraz ze je zly ale nie je nebola bys om s nim keby mal takuto úovahu keby nemal aj dobre vlastnosti a tych ma veru dost.je slusny mily verny ale vadi mi zze ma chce pretvarat zakazuje kontroluje neustale ma zhadzuje... je toho vela kazdu chybu aj svoju co spravi hodi otoci nakoniec na mna.on ma vzdy pravdu. za vsetko mozem ja a vsetko co poviem sa neberie do uvahy. Alebo sa na vsetko urazi alebo ma ponizi.
Problém s mamou - neustále sa hádame
Moj problem je moj vztah s mamou- ak sa to da nazvat vztah. Neustale sa hadame, stale mi nieco vycita a nechce ma pustat von- vzdy ked mam niekam ist tak spravi scenu a vynucuje si, aby som zostala doma. Mam 23 rokov a naozaj nechapem, čo je na tom zle, ak chem ist von, pritom nechodim von casto- skor teda nechodim nikam a to aj preto, aby som sa vyhla hadkam s nou. Jej však vadilo aj to, ze som chodila popri skole do prace- vraj som bud v skole, v robote, na francuzstine alebo ked mam volno, tak idem von s kamaratmi. K tomu mi stale vycita, ze doma nic nerobim (v tomto ma pravdu, ak to porovnam s tym, ako som doma vsetko poupratovala, ozhelila, navarila atd. tak naozaj teraz toho vela nerobim, ale je to len preto, ze som mala toho vela a nestihala som). Aby som jej vyhovela a mala viac casu na domace prace, tak som prestala chodit na brigadu a rozmyslam aj o tom, ze prestanem chodit na francuzstinu.. Posledne dva tyzdne som uz nebola v praci. Teraz mi pre zmenu zacala vycitat, ze som leniva a neschopna a lezim doma- pri tom to nie je pravda, som sice doma, ale pisem diplomovku a ucim sa na skusky z francuzstiny... Dnes som sa jej snazila naznacit, zeby som chcela ist v piatok von... opäť dalsia scena, ako nic nerobim, flakam sa po baroch, pritom som nikde nebola od stefanskej diskoteky. Stale mi len vycita, ze sa chovam ako pubertiacka, ze sa so mnou neda vydrzat, ale ja naozaj neviem, co mam robit inak. Ked sa s nou snazim porozpravat a zistit, co jej skutocne vadi, tak na mna zacne kricat, nech jej dam pokoj a neunavujem ju, ze ona ma toho dost aj bez toho, aby som ju ja zatazovala a vycita mi, ze onu sa nikto nezaujima, ze je stale sama a cely zivot musela prezit tak, ako jej niekto povedal. To mam stale sediet s nou doma? Hlavne uz sa ani nemame o com rozpravat, stale rozprava len o sestrinych detoch a v nicom so mnou nesuhlasi. Ani si nepamatam, ze by ma niekedy v niecom podporila, stale mi len hovori, ze som neschopna, ze si nikdy s mojou vysokou nenajdem robotu, ak nieco aj dosiahnem alebo sa o nieco snazim, tak to len skritizuje. Nikdy sa jej ani nepacili ani moje kamaratky, ani priatelia- okrem jedneho a zrejme to jej vadi, ze sme sa rozisli a ze za nim neplacem a nechcem sa k nemu vratit. Minule mi to aj vykricala, ze sme sa rozisli a ona sa opat musi o mna bat, ked sa k....m po Bratislave,ze sa nehcem usadit a mat deti, ze preco nemozem byt ako moje sestry, ktore su uz \"upratane\". Lenze sestry su o 10 rokov starsie, tak je snad logicke, ze su uz vydate a maju deti. Naozaj nechapem, preco je na mna taka zla. Prosim poradte co mam robit, lebo ak to takto pojde dalej, tak sa naozaj odstahujem hned ako skoncim skolu a prerusim s nou vsetky styky, naozaj neviem, naco s nou mam byt potom v kontakte, ked som pre nu len neschopny prizivnik.
Pravidelne sa hádame s priateľom
Mam problem s priatelom ja mam 24 a on 37 milujeme sa neskutocne ale stale sa hadame kazdy z nas chce mat pravdu a najviac bez hadky sme vydrzali 2 tyzdne. Sme uz z toho na nervy rozchadzame sa a znova davame do kopy nedokazeme jeden bez druheho zit. Takto zijeme uz 2 roky dopadlo to uz aj bitkou neverime jeden druhemu urobili sme obidvaja chyby co sa tyka nevery zistili sme ze nedokazeme zacat novy vztah chybame si a tuzime jeden po druhom potrebujem poradit prosim velmi nechcem prist o neho ale trapim sa a mam uz aj zdravotne problemy nezstale som v strese co mam robit mam dalej bojovat?
