V období letných dovoleniek, detských táborov a pobytov pri vode sa zvyšuje riziko črevných ochorení. Nechutenstvo, zvracanie, bolesti brucha a hnačka, niekedy navyše aj zvýšená teplota sú príznaky ochorenia tráviaceho ústrojenstva – žalúdka a čriev.
Na príčine môže byť niektorá z radu tzv.
**alimentárnych nákaz.** Ich pôvodcovia sú rôzne mikroorganizmy, ktoré sa do ľudského organizmu dostávajú najmä potravinami.
Prečítajte si: Črevná chrípka
Do potravín sa dostávajú zvonka, a to:
-
znečistenými rukami alebo výlučkami z hrdla a z nosa chorej osoby, ktorá jedlo pripravuje, znečisteným riadom, príborom, závadnou pitnou vodou,
-
surovinou na prípravu jedla – mäsom, mliekom chorých zvierat, vajcami,
-
sprostredkovateľom prenosu môže byť aj rôzny hmyz – muchy a komáre
Takto sa väčšinou prenáša brušný týfus, dyzentéria, salmonelózy, kampylobakteriózy, žltačka.
O čo by ste mali dbať?
-
osobná hygiena - najmä čistota rúk aj odevu pri príprave jedla aj pri stolovaní
-
hygiena prostredia pri príprave jedla; čistotu kuchyne, vrátane ochrany potravín proti muchám a inému hmyzu a správneho umývania riadu, príborov v teplej vode, najlepšie tečúcej s pridaním vhodného čistiaceho prostriedku;
-
zdravotná nezávadnosť potravinových surovín – pozor na mäso z domácich zakáľačiek a iných domácich zdrojov – vrátane správneho skladovania surovín v chlade a správnej technológie prípravy; najmä suroviny živočíšneho pôvodu (mäso, mlieko) treba tepelne riadne spracovať.Nezabúdajte, že kvalitu znižuje dlhé skladovanie a opakované prihrievanie hotového jedla.
Desatoro „zlatých pravidiel“ Svetovej zdravotníckej organizácie k ochrane pred črevnými nákazami:
-
1. Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť.
-
2. Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
-
3. Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
-
4. Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10°C a mikroorganizmy sa pomnožia.
-
5. Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70°C.
-
6. Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
-
7. Umývanie rúkje nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat.
-
8. Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
-
9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
-
10. Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.
Nezabudnite si prečítať viac o črevnej chrípke
