Keď sa s niekým rozprávam tak ma prestane vnímať

Mam 18r. a mam pocit keď sa s niekým rozprávam napr. v škole a pod. ked rozprávam niečo čo sa my prihodilo ako keby ma počúval na začiatku a potom ma už vobec nevnimal. Potom stále keď rozprávam tak nato myslím a sledujem to. Už keď idem rozprávat niečo dlhšie tak hned po chvíli tak začnem rozmyslať či to dobre hovorim či ma pochopí čo som chcel povedať.mam pocit ze ma nepocuva neviem ci to je len moj hlupy predsudok. Ked idem nieco dlchsie povedat tak sa bojim ze to domotam alebo ze ked budem uz pri konci tak zaciatok uz uplne zabudne ten co mu to hovorim. Tiez dost dlho rozmyslam ako to poviem aby to vyznelo dobre. Neviem v com je chyba ci si neverim alebo uz neviem fakt.

Otázka

Keď sa s niekým rozprávam tak ma prestane vnímať

Odpoveď

Keď som si prečítal vašu otázku, prvá vec, ktorá ma napadla bola, ako ste komunikovali doteraz? Máte 18 rokov a určite ste nežili na pustom ostrove, kde by ste samozrejme nemuseli komunikovať nič s nikým. Ako ste to robili doteraz? Ako je to možné, že ľudia, s ktorými ste v kontakte vedia, o čom hovoríte, a uskutočňuje sa medzi vami prirodzená komunikácia. Ak je toto problém, ktorý sa objavil až teraz, pokúste sa v svojej pamäti spomenúť si na to, ako ste fungovali doteraz. A aby som problém posunul aj trochu ďalej mali by ste vedieť, že tak, ako rozprávate so spolužiakmi, alebo širším okolím je to, čo vás charakterizuje. Proste ste taký a nemôžete byť iný. To by ste už neboli vy. Máte pravdu, že v komunikácii sú dôležité obidve stany - ten čo hovorí, aj ten, čo počúva. Ak sa vám stáva, že máte pocit, že vás niektorí ľudia nepočúvajú ponúkam vám niekoľko možností ako to ovplyvniť - po prvé, môžte urobiť prestávku. Počkajte, kým okolie opäť začne počúvať. Alebo môžete položiť otázku, či druhá strana chce počúvať to, čo hovoríte. Alebo ak je skupina väčšia vyberiete si len niekoho, komu rozprávate. Mali by ste si urobiť láskavosť a nenútiť sa do niečoho, čo nefunguje. Ak vás niekto nepočúva, nenúťte ani jeho. Nie je to váš problém. Vaším problémom je skôr málo sebadôvery, málo istoty. Nemusíte sa báť, že ak niečo hovoríte okolie vás nepochopí. Oni predsa majú možnosť pýtať sa a vy im môžete veci dovysvetľovať. Nemusíte vždy všetko vedieť na sto percent. Nemusíte byť dokonalý. Nikto nie je dokonalý. Buďte najmä prirodzený, budte spontánny, buďte sám sebou. Upútate oveľa viac svojou prirodzenosťou ako strojenosťou či "hraním divadielka". Môžete niečo "domotať" a nič sa nedeje. Neskôr to vysvetlíte. Len si začnite veriť. A začnite hneď. Začnite v známom prostredí, v rodine, u kamarátov kde máte dostatok podpory. Neskôr sa vám bude ľahšie rozprávať aj v úplne nových prostrediach. Možno to nepôjde zo dňa na deň, ale možno už zajtra sa vám to začne dariť. (z histórie je známy príbeh Demostena, ktorý sa zajakával ale sústavným tréningom sa z neho stal jeden z najlepších rečníkov v starovekom Grécku).