Tuk navyše produkuje ženské pohlavné hormóny estrogény, v tele sa tak nedostatočne vyvíja mužská reprodukčná sústava. U obéznych dievčat puberta nastupuje skôr a je rýchlejšia, začínajú tiež byť menšie.
Rast dieťaťa ovplyvňuje v ranej fáze výživa, potom pohyb a rastové hormóny. V období puberty sa k rastovým hormónom pridávaja aj vplyv pohlavných hormónov, ale u obéznych detí prevažujú tie ženské.
"Dochádza napríklad k zdureniu prsných žliazok čiže gynekomastii, ale aj k nevratným zmenám na panvovej kosti," uviedol Petr Sedlak z Katedry antropológie a genetiky človeka Prírodovedeckej fakulty Karlovej Univerzity.
Panvu majú deti do desiatich rokov rovnakú, u dievčat sa však s nástupom puberty začne rozširovať. Podľa vedca sa panvová kosť rovnako mení aj u chlapcov s nadmerným obsahom tuku v tele. U dievčat vyššie percento tuku urýchľuje pubertálny vývoj, môže prebiehať rýchlejšie.
Dievčatá môžu byť tiež kvôli vyššej hladine estrogénov menšie, než aké majú predispozície po rodičoch.
U chlapcov záleží na citlivosti voči týmto ženským pohlavným hormónom. Pokiaľ je vysoká, vedú estrogény telesnú stavbu chlapca smerom k ženskému pohlaviu a zablokujú spustenie mužskej puberty.
„Výsledkom je, že sa nedostatočne rozvíjajú reprodukčné funkcie a niektoré americké štúdie hovoria aj o znižovaní plodnosti u týchto mužov,“ uviedol vedec.
Deťom chýba prirodzený pohyb, motiváciou môžu byť rodičia
Problém nastáva tiež, pokiaľ nie je zachovaný optimálny pomer tuku a svalov v tele. Pokiaľ je tuku viac a svalov menej, hovoria odborníci o takzvanej skrytej obezite.
Deti totiž majú optimálnu váhu a nie sú na prvý pohľad obézne. Majú ale menej svalov, ktoré sa neskôr už nemusia optimálne vyvinúť. Svalové vlákna sa totiž prestávajú tvoriť na konci puberty.
Počet detí s vyššou hmotnosťou nazrastá podľa odborníkov medzi piatym a deviatym rokom, u chlapcov postupne až do 13 rokov. Súčasné deti si tiež začali viac ukladať tuk v oblasti brucha. Súvisí to najmä so stravou a stresom.
Odborníci odporúčajú deti motivovať k športu, ale najmä k prirodzenému pohybu. Minimálna aktivita je aspoň 60 minút pohybu denne.
S budovaním vzťahu k pohybu treba začínať skoro, už u detí medzi prvým a tretím rokom života. Zásadný je vzťah rodičov k športu. Ak pravidelne športujú obaja rodičia, je pravdepodobnosť, že dieťa pri športe vydrží asi 70%. U jedného aktívneho rodiča sa znižuje na 50%.
Prečítajte si tiež:
Prečo nepozerať iba BMI a čo znamená štíhla obezita?