Šikanovanie - spoločenský fenomén

Pojem šikanovanie evokuje predstavu školského či vojenského prostredia. S realitou šikanovania sa však stretávame aj na pracoviskách, ohrozujú nás dokonca aj vymoženosti moderných informačných technológií.

Šikanovanie je úmyselná snaha získať psychickú, spoločenskú a hmotnú výhodu nad inými osobami prostredníctvom ubližovania, hrozieb, výsmechu a zastrašovania.

Hlavnými znakmi sú:

  • Zjavný úmysel ublížiť druhému
  • Opakované incidenty
  • Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou

Agresor a obeť

Agresor (útočník) sa snaží dosiahnuť uznanie a moc prostredníctvom utrpenia a provokovania iných. Často krát skrýva svoju neschopnosť a takýmto spôsobom si upevňuje svoje sebavedomie.

Nikto sa nerodí ako obeť, niektoré charakteristické znaky však môžu potencovať riziko vzniku obete šikanovania. Vo všeobecnosti môže ísť o osoby nejakým spôsobom nápadné, odlišujúce sa napríklad nadpriemernou inteligenciou či naopak infantilnosťou, úspešné, zo sociálne slabšej vrstvy, s určitým druhom handicapu, utiahnuté a pod.

Šikanovanie vo všeobecnosti môžeme rozdeliť na priame ako sú vyhrážky, fyzické a psychické násilie, a nepriame, kedy sa obeť dostáva do izolácie od blízkeho sociálneho prostredia. Z iných spôsobov šikanovania sú napríklad – sexuálne narážky, sexuálna a iná diskriminácia, znevažovanie rodinnej situácie a pod. Šikanovanie má podobu opakovaných incidentov vyskytujúcich sa určité časové obdobie.

Ako sa dá brániť

Za motívmi potreby moci, získaním rešpektu a výhod ubližovaním inému sa skrýva často krát neschopnosť dosiahnuť sebavedomie a uspokojenie potrieb agresora inými spôsobmi. Nezriedka sú to ľudia s nevyrovnanou povahou, zakrývajúc takto svoju neschopnosť. Nebezpečné je "naskočiť" na komunikáciu s agresorom, snažiť sa zdôvodňovať. Už sama reakcia vyvoláva u agresora pocit, že si "obeť" podmanil, že ju má pod kontrolou. Za jeho správaním sa skrýva pocit vlastnej nedostatočnosti a ak si toto obeť uvedomí, môže jej to pomôcť zbaviť sa strachu, dať najavo svoju vlastnú silu v tom, že vie, že za takýmto správaním agresora sa skrýva slabosť. Najlepšou obranou pred atakmi šikanujúceho je ignorovanie jeho správania tak ako je to možné, otvorenie tohto problému pred inými – kompetentnými (učiteľ, rodič, polícia a pod.), hľadanie podpory v okolí, ktoré môže problému rozumieť.

Školské prostredie

O šikanovaní sa najviac hovorí v súvislosti so školou, mládežníckym prostredím. Príčiny šikanovania u detí sú rôzne z hľadiska krátkodobosti alebo dlhodobosti šikanovania. Pri krátkodobom môžu byť na vine záťažové situácie, ktoré dieťa nevie spracovať inak ako odreagovaním sa nežiaducim správaním. Môže to mať súvis s rozvodom rodičov, narodením súrodenca, smrťou blízkej osoby, frustráciou. Pri dlhodobom šikanovaní sú agresormi najčastejšie deti z rodín s nevhodnou výchovou – deti s egoistickým presvedčením, že môžu získať od okolia čo sa im zachce, že okrem nich nemá nikto prakticky žiadne práva. Príčinou môžu byť – túžba po moci – ovládnutie druhého, motív krutosti (potešenie, keď vidí druhého trpieť), zvedavosť, nuda (túžba po senzácii).

Niektoré z charakteristických vlastností dieťaťa –agresora: nadpriemerne zdatný, obratný, inteligentný, sebaistý s potrebou dominancie, vzťahovačnosť, potreba zaradiť sa do partie. Obeťou sa môže stať prakticky každý. Zvlášť ohrozené sú deti, ktoré prišli ako nové do kolektívu, sú niečím nápadné, utiahnuté, premýšľavé, príliš zrelé alebo naopak infantilné, majú málo kamarátov, ťažko nadväzujú kontakty alebo provokujú agresiu svojim správaním.

Šikanovanie na školách, medzi deťmi a mládežou je veľmi závažná téma a bohužiaľ rozšírená v realite.

Často krát prebieha veľmi rafinovaným spôsobom, v ústraní, maskovaná pred zrakmi učiteľov. Pri podozrení na šikanovanie u detí je potrebné okamžite začať situáciu riešiť, citlivo tému otvoriť. Vhodná je spolupráca so školským psychológom, pomoc potrebuje nielen obeť ale celá skupina triedy, ktorá je do procesu vtiahnutá. Šikanovanie v školskom veku môže mať trvalé následky v podobe psychických problémov, nízkej sebadôvery, úzkostí aj v dospelosti.

Cyberbullying - šikanovanie cez internet, mobil

Internet a mobilné telefóny prinášajú so sebou nielen pozitívny posun ku komunikácii, ale aj množstvo príležitostí na správanie s negatívnymi dôsledkami a dopadmi. Jedným z nich je príležitosť šikanovania prostredníctvom týchto technológií. Urážlivé agresívne sms, maily, šírenie nepravdivých informácií o jednotlivcovi až po zneužitie identity cez web, ktoré sa dostanú k množstvu druhých ľudí. Pre agresora je veľkou výhodou jeho anonymita.

Obranou v tomto prípade je blokovanie správ, nereagovanie na maily, uchovávanie si dôkazových materiálov (web stránky, emaily). Pri internetovej komunikácii je dôležité byť ostražitý voči provokáciám, vťahovaním do konfrontačnej diskusie. Najmä deti sú vystavené riziku, že komunikuje s nimi človek, ktorý zámerne skresľuje informácie o sebe. Dieťa by malo vedieť, že sa nikdy nemá stretávať samo s osobou, s ktorou komunikuje na čete, o nebezpečenstve dávať informácie o sebe cez internet alebo mobil. Veľkým nebezpečenstvom je lokalizátor na mobile s cudzou osobou a bluetooth spojenie s ňou.

Varovnými signálmi pre rodiča môže byť napríklad ak dieťa skrýva, zatajuje komunikáciu cez internet, zatajuje sms. Dieťa by malo vedieť, že má právo pri četovaní kedykoľvek odísť s „miestnosti“, ak mu to nie príjemné, že nie všetko čo je na internete je pravda. Akékoľvek šikanovanie je treba nahlásiť (rodičom, učiteľom, polícii). Najviac ohrozené sú deti, ale ani dospelý si nemusí vedieť dať rady so spracovaním vyhrážok a reagovaním na ne. Agresor môže byť nebezpečnou a chorou osobou, ktorej správanie treba zastaviť.

Mobbing – šikanovanie na pracovisku

Množstvo súčasných štúdií poukazuje, že vystavenie šikanovaniu na pracovisku je vážny problém pre množstvo pracovníkov po celej Európe. Odhaduje sa, že približne 8-10% európskych zamestnancov je vystavených šikanovaniu a obťažovaniu na pracovisku. Vyskytuje sa v oboch typoch organizácií - súkromných a štátnych a nachádza si svoje obete rovnako medzi mužmi ako medzi ženami. Výsledky štúdií poukazujú na fakt, že šikanovanie na pracovisku je extrémne veľkým zdrojom stresu v práci a môže byť problémom negatívne sa prejavujúcim na duševnej pohode tých, ktorí sú mu vystavení.

Prostredie, v ktorom je riziko šírenia mobbingu je charakterizovné – byrokratickým štýlom, dominantnosťou pravidiel a predpisov, karierizmom, atmosfére strachu, hierarchickým usporiadaním, nedostatkom kvalitných a a zaujímavých pracovných úloh a negatívnych medziľudských vzťahov.

Potenciálnou obeťou mobbingu sa môže stať zamestnanec ktorý je osamelý, niečím nápadný, nový, úspešný. Podľa švédskeho sociológa H. Leymann hovoríme o mobbingu "ak na postihnutého útočí aspoň raz do týždňa jednotlivec alebo skupina po dobu minimálne pol roka. Šikanovanie sa deje väčšinou medzi rovnako postavenými zamstnancami."

Znaky na základe ktorých môžeme uvažovať o mobbingu sú napríklad: ohováranie, výsmech, izolovanie spolupracovníka, zadržiavanie dôležitých informácií, nadmerné pracovné zaťaženie alebo naopak poverovanie podradnými pracovnými úlohami, nadmerná kritika, sexuálne obťažovanie.

V menších podnikoch môže ísť o napätý vzťah medzi majiteľom a zamestnancami, ktorí sa snažia súperiť o svoje postavenie. (skúsený pracovník sa cíti byť ohrozený novým a svoju neistotu sa snaží riešiť praktikami mobbingu). Páchateľmi mobbingu sú nielen jeho "strojcovia", ale aj spoluúčastníci, ktorí sa buď vedome prikláňajú na stranu páchateľa alebo sa tvária, že nič nevidia a nepočujú.

Mobbing sa rozvíja v niekoľkých fázach:

    1. Jednotlivé prípady, drobné konflikty
    1. Stupňovanie útokov
    1. Izolácia

Negatívne dopady má mobbing nielen na samotnú obeť, ktorá môže mať v jeho dôsledku dlhodobé psychické a psychosomatické ťažkosti ale aj na fungovanie celej organizácie. Rozvíja sa atmosféra pokrytectva a neistoty a v konečnom dôsledku sú takéto organizácie postihnuté vyššou fluktuáciou zamestnancov absenciami v práci, zníženou výkonnosťou, zvýšeným výskytom konfliktov.

Stale Einarsen uvádza, že šikanovanie sa vyskytuje iba na pracovisku, ktoré dovoľuje alebo dokonca oceňuje takýto druh správania a kde "tyran" cíti, že má povolenie, podporu alebo tichý súhlas nadriadených. Spôsob manažmentu organizácie je preto veľmi dôležitý. Demokratický štýl s jasnými pravidlami a podpora neformálneho systému pre podporu a pomoc obetiam – systém pre formálne sťažnosti môže byť jedným z prvkov prevencie proti tejto forme šikanovania.

Nevidím, nepočujem?

Ak máme podozrenie na šikanovanie v akejkoľvek forme treba začať s okamžitým riešením. Ak sme obeťou, oznámiť to kompetentným osobám, ktoré nám môžu pomôcť. Ak sme svedkom tohto násilia páchaného na druhých, nesmieme zatvoriť oči a tváriť sa, že nič nevidíme, nepočujeme. Ak sme v pozícii, že môžeme zasiahnuť, nebojme sa to spraviť. Vyvolávanie atmosféry strachu je pre agresora jedným z cieľov a preto jedine prekonaním vlastného strachu môžeme prelomiť jeho silu.


Použité zdroje: ----------------
  • Style Einarsen, University of Bergen : Bullying at work
  • Mgr. Ivana Škodová, Šikanovanie, 1998
  • Mgr. G. Horváth: Mobbing – Šikanovanie na pracovisku, Rodina a škola,2001
  • www.zodpovedne.sk
dotaznik_bc

Dobrý deň.
Môžete mi prosím k uvedenej téme anonymne vyplniť dotazník?
Ďakujem Vám veľmi pekne za Váš čas a ochotu.

Link:
docs.google.com

prevanovic

Načo ti je dotazník, to je len vzorka a nie celé slovensko.
Takto ti poviem, žiadny narod na seba nekydá tak ako Slovensko.
Miesto spoluprace vidno, vykrikovanie, kto čo urobil zle-neviem či by to ten čo vykrikuje urobil lepšie,asi nie.
Ľudia chcu bežný život, nezaujima ich naťahovanie sa medzi sebou.
Určitá časť ľudí,to robí a navyše to prezentuje aj v slov. dielach.
My sme iní ako ostatné krajiny, musime prACovať a vorít podla seba,
nie opakovat, ani vyrábat podobné diela.Tradičná rodina -ine moc nevieme, sme pohostinní až sa dáme zblbnúť.
Nazor, a pozorovanie. ˇŽiť v prítomnosti,a nie vynašať na ľudí,niektorí sa nevedia brániť, alebo si nevimať a povedať si že ked je taký človek nepríjemný, to je jeho sprostosť.
Mame učiť nasledujucu generáciu, dobru. Čau